V polovici septembra 2024 zasiahli silné povodne okresy západného Slovenska a obzvlášť regióny Záhoria. Okrem príslušníkov HaZZ a členov DHZO boli nasadení policajti, colníci, vojaci a mnoho dobrovoľníkov. Zasahujúci hasiči si však nemohli nevšimnúť pomerne veľkú nepripravenosť obyvateľstva na túto živelnú pohromu, pričom meteorológovia v médiách ľudí varovali s dostatočným – niekoľkodňovým predstihom.
Vo chvíľach kulminácie povodní sa začali v každej obci ozývať desiatky až stovky ľudí, napr. len v Stupave ich bolo vyše 300, žiadajúcich od hasičov dodávku ideálne naplnených vriec s pieskom, nakoľko sa hladina vody nebezpečne približuje k prahom ich domovov atď. Treba si naozaj uvedomiť, že napriek enormnej snahe nie je v silách hasičských jednotiek uspokojiť takéto potreby obyvateľstva a to najmä nie v čase vyhláseného tretieho stupňa povodňovej aktivity, keďže prioritu majú záchrana životov a zdravia osôb a až potom ochrana majetku. Uvedený problém sa opakoval vo viacerých okresoch ale aj v ČR, kde Hasičský a záchranný zbor musel dokonca zverejniť oznam, aby občania neblokovali tiesňové linky žiadosťami o vrecia s pieskom, nakoľko hasiči tento materiál neposkytujú[1],.
Ochrana svojho majetku je prvoradou úlohou vlastníka. Následne rodiny, komunity, obce a až napokon v prípade nemožnosti jeho ochrany inými prostriedkami silami hasičských jednotiek. Naozaj nemusí byť náročné si v predstihu v stavebninách zakúpiť vrecia a tieto naplniť pieskom, prípadne na zaplavenej ulici rukou odstrániť z poklopu kanála listy a iné nečistoty a tento obratom sfunkčniť. Počas povodní mnohí obyvatelia iniciatívne začali tieto poklopy na cestách čistiť čím výrazne zlepšili kritickú situáciu či dobrovoľne pomáhali pri plnení vriec s pieskom aj pre ostatných obyvateľov i pri mnohých ďalších aktivitách.
Vlastníctvo nie sú len práva vlastníka ale aj jeho povinnosti, pričom medzi základné povinnosti vlastníka patri chrániť svoj majetok.
Vlastníctvo zaväzuje [2],je ústavný princíp, ktorý bol prirodzene základnou súčasťou vlastníckeho práva od nepamäti. Je len samozrejmé, že k vlastníctvu sa musia viazať aj určité povinnosti.
Všeobecnú preventívnu povinnosť odvrátiť hroziacu škodu ustanovuje ďalej Občiansky zákonník, v ktorom sa uvádza, že Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia [3],.
Táto povinnosť sa samozrejme týka aj škody na majetku, pričom v prípade povodní je týmto zákrokom napr. zabezpečenie si vriec s pieskom a ich umiestnenie pred vstupy do nehnuteľnosti.
Osobitnú povinnosť ochrany nielen svojho majetku majú vlastníci nehnuteľností, umiestnených v záplavovom území vodného toku.
Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je v inundačnom území, je povinný vykonať opatrenia na zamedzenie alebo zmiernenie nebezpečenstva povodne alebo škodlivých následkov povodne na ochranu života, zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskej činnosti pred povodňami[4],.
Hasiči sú samozrejme pripravení a ochotní pomáhať, ale nie je v ich silách reagovať na požiadavky desiatok až stoviek volajúcich v priebehu krátkeho času, keďže aj ich sily a prostriedky sú obmedzené. Takže majme na pamäti, že ochrana majetku je v rámci jeho možností prvoradou povinnosťou každého vlastníka tohto majetku a až potom ďalších subjektov, alebo ako hovorí ľudová múdrosť pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže.
Stále totiž platí, že vlastníctvo zaväzuje.
[1] Oznam Hasičského záchranného zboru ČR na sociálnej sieti Facebook zo dňa 13.09.2024
[2], Čl. 20 ods. 3 Ústavy SR
[3], § 417 ods. 1 OZ
[4] § 37 ods. 1 zák. č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami
