Meno autora: Adam Puškár

Väčšina Stupavčanov je proti veternému parku

Developer, primátor a poslanci ignorujú názor obyvateľov Stupavčania sa väčšinovo stavajú proti výstavbe veterného parku. Napriek tomu im vedenie mesta doteraz neumožnilo oficiálne vyjadriť svoj názor. Developerská spoločnosť WSB Invest sa už dlhší čas snaží presadiť projekt výstavby veterného parku v Stupave. Výrazná väčšina obyvateľov je však proti. Developer má pritom podporu vedenia mesta – primátora aj viacerých mestských poslancov. Mesto sa napriek nesúhlasu občanov pripravuje na spustenie procesu EIA, čo je prvý krok k samotnej výstavbe.. 1, Verejná diskusia – vyše 85% prítomných proti výstavbe Dňa 14.10.2025 prebehla tzv. facilitovaná diskusia s developerom, ktorá však skôr pripomínala bezplatnú teleshopingovú prezentáciu projektu developerom, než otvorenú debatu. Mestská polícia kontrolovala vchod do budovy a mesto umožnilo vstup len 100 vybraným účastníkom. Primátor Stupavy Peter Novisedlák uviedol, že vyše 85% prítomných Stupavčanov bolo proti projektu. 2, Petíciu proti výstavbe veterného parku podporilo 99% podpísaných K projektu vznikli dve petície – jedna proti a druhá na jeho podporu. Petíciu Nesúhlasím s výstavbou veternej elektrárne v Stupave podpísalo 2107 ľudí, zatiaľ čo Petíciu na Podporu Veterného Parku v Stupave len 11 osôb. Z celkového počtu 2118 podpisov teda až 99 % občanov vyjadrilo nesúhlas s výstavbou. Mesto Stupava nerešpektuje názor obyvateľov Napriek týmto výsledkom vedenie mesta zatiaľ neplánuje usporiadať referendum ani online hlasovanie, ktoré by umožnilo zistiť postoj väčšiny. Dá sa predpokladať, že takýto prieskum by potvrdil silný odpor obyvateľov – podobne ako v iných slovenských mestách a obciach, napr.: Skalica, Hlohovec, Michalovce, Alekšince, Drahovce, Strážske, Lukáčovce, Radošovce, Dolné Saliby, Veľká Tŕňa a mnohé ďalšie. Riešenie – internetový prieskum Zistiť názor väčšiny obyvateľov mesta pritom nie je zložité. Nepotrebujeme zbytočný prieskum verejnej mienky na vzorke 1.000 obyvateľov mesta za 11.000,- eur, ako v máji 2025 schválili stupavskí poslanci Dzvoník, Haulík, Katona, Kazarka, Kohútek, Kollaroci, Kušnír, Lacka, Polakovič. Úplne by postačilo bezplatné online hlasovanie, pri ktorom by mesto overilo trvalý pobyt hlasujúceho – rovnako, ako to bolo pri hlasovaní o projekte Habánky v roku 2021. V roku 2021, mesto Stupava vyhlásilo na svojej oficiálnej webovej stránke internetový prieskum, prostredníctvom ktorého mohli obyvatelia Stupavy vyjadriť svoj postoj k developerskému projektu Habánky. Aj tento projekt mal podporu zástupcov mesta, hoci obyvatelia boli jednoznačne proti. A výsledok uvedeného prieskumu? Proti tomuto projektu hlasovalo 87,22 % obyvateľov mesta Stupava. Vedenie mesta sa očividne poučilo zo svojej chyby, keď dalo možnosť vyjadriť sa obyvateľom a preto zorganizovanie podobného hlasovania nie je pravdepodobné, aj keď by išlo o jednoduché, bezplatné a efektívne riešenie. JUDr. Adam Puškár, obyvateľ mesta Stupavy

Väčšina Stupavčanov je proti veternému parku Čítať príspevok »

Fotografia maršala Koneva v sovietskej uniforme z roku 1945

Posudok ÚPN k osobe Ivana Stepanoviča Koneva

V roku 2018 sa Slovensko-ruská spoločnosť na čele s bývalým predsedom vlády Jánom Čarnogurským obrátila na vedenie BBSK s návrhom, aby iniciovalo postavenie Konevovho pomníka v Banskej Bystrici. Foto: Wikimedia Commons Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter a banskobystrický primátor Ján Nosko si k osobe sovietskeho maršala Koneva vyžiadali stanovisko ÚPN a na jeho základe sa rozhodli pomník Konevovi nepostaviť. Myslím si, že ich rozhodnutie bolo správne. V posudku však absentujú mnohé z Konevových odsúdeniahodných skutkov, o ktorých sa môžete dočítať v článku Život a (zlo)činy maršala Koneva. Celé znenie posudku ÚPN nasleduje nižšie: ÚSTAV PAMÄTI NÁRODAMiletičova 19, P. O. Box 29820 18 Bratislava 218Slovensko POSUDOK Ivan Stepanovič Konev (28.12.1897 – 21.5.1973) bol významný sovietsky vojvodca a komunistický politik. Pochádzal z ruskej roľníckej rodiny. po ukončení základnej školskej dochádzky pracoval ako pltník a lesný robotník. Na jar 1916 narukoval I. S. Konev do ruskej armády. Ako čerstvý absolvent poddôstojníckej školy bol v roku 1917 prevelený k Juhozápadnému frontu, kde slúžil v 2. samostatnom oddiely ťažkého delostrelectva. V januári 1918 bol demobilizovaný a vrátil sa do rodnej obce Lodejno. Ešte v tom istom roku však vstúpil do komunistickej strany a Červenej armády. Počas občianskej vojny v rokoch 1918 – 1921 sa ako vojenský komisár (politický pracovník) aktívne podieľal na nastolení totalitného režimu v Rusku. Funkciu vojenského komisára zastával Konev do roku 1926. Po absolvovaní dôstojníckych kurzov na vojenskej akadémii v Moskve pôsobil postupne ako veliteľ 50. streleckého pluku (1926 – 1934), 37. streleckej divízie (1934 – 1937) a 2. streleckej divízie (1937 – 1938). V auguste 1938 bol poverený velením skupiny sovietskych vojsk v Mongolsku, ktorá bola v septembri 1938 premenovaná na 57. zvláštny zbor. Súčasne sa stal veliteľom 2. samostatnej armády so štábom v Chabarovsku. Od júna 1940 velil vojskám Zabajkalského vojenského okruhu a v januári 1941 sa stal veliteľom Severokaukazského vojenského okruhu. Počas čistiek v Červenej armáde druhej polovice 30. rokov posielal Konev písomné udania na svojich kolegov. V tejto činnosti pokračoval i v priebehu druhej svetovej vojny, keď donášal na vplyvných veliteľov, ktorým závidel ich vojenské úspechy. Napr. na maršalov G. K. Žukova a A. M. Vasilijevského. Po nemeckom vpáde do ZSSR v júni 1941 bol generálporučík I. S. Konev poverený velením nad 19. armádou. Od 11. septembra 1941 velil Západnému frontu a 12. septembra 1941 bol povýšený na generálplukovníka. V dôsledku katastrofálnej porážky, ktorú utrpeli jeho vojská počas Vjazemskej obrannej operácie (2. – 13. 10. 1941) mu hrozil trest smrti. Pred popravou ho zachránila intervencia generála G. K. Žukova. Následne Konev velil Kalininskému frontu (október 1941 – august 1942), Západnému frontu (august 1942 – február 1943) a Severozápadnému frontu (február – júl 1943). Ani v týchto funkciách nedosiahol veľa úspechov a utrpel obrovské straty. Podľa viacerých vojenských historikov to vyplývalo z jeho bezohľadnej povahy a z ľahostajnosti voči utrpeniu a podriadených vojakov. Obrat v Konevovej vojenskej kariére nastal 9. júla 1943, keď bol vymenovaný za veliteľa Stepného frontu, ktorý zohral dôležitú úlohu pri porážke nemeckých vojsk v bitke pri Kursku a oslobodzovaní východnej Ukrajiny. Od 20. októbra 1943 bol veliteľom 2. ukrajinského frontu. Za úspešnú likvidáciu nemeckých vojsk v Korsuň-Ševčenkvskej operácii bol 20. februára 1944 povýšený na maršala Sovietskeho zväzu. Od mája 1944 až do konca druhej svetovej vojny stál Konev na čele 1. ukrajinskému frontu. V tejto funkcii velil Karpatsko-duklianskej operácii sovietskych a československých vojsk. Po dobytí Sliezska a Saska sa zapojil do útoku na Berlín. 9. mája 1945 vtiahli Konevove vojská do Prahy, z ktorej sa nemecké jednotky deň predtým stiahli. Tento fakt musel byť neskôr zamlčaný, pretože rúcal legendu o oslobodení hlavného mesta ČSR Červenou armádou. Faktom naproti tomu zostáva, že oddiely sovietskej vojenskej kontrarozviedky SMERŠ odvliekli z Prahy asi 1000 občanov ruskej národnosti, ktorí odišli do exilu po boľševickom prevrate v roku 1917. Maršal Konev proti tomu nijako nezakročil a opakovane odmietal riešiť aj sťažnosti československých úradov na kruté správanie sovietskych vojakov voči českému civilnému obyvateľstvu, rabovanie a násilie páchané na ženách. V rokoch 1945 – 1946 bol maršal Konev hlavným veliteľom Strednej skupiny vojsk na území Rakúska. Následne zastával funkciu hlavného veliteľa sovietskych pozemných vojsk a zástupcu ministra ozbrojených síl. Od roku 1950 bol hlavným inšpektorom Sovietskej armády a zástupcom ministra vojenstva. V rokoch 1951 – 1955 stál na čele Karpatského vojenského okruhu. V rokoch 1955 – 1960 bol prvým veliteľom spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy. V tejto funkcii na jeseň 1956 brutálne potlačil protikomunistické povstanie v Maďarsku. V rokoch 1960 – 1961 a 1962 – 1973 pôsobil v Skupine generálnych inšpektorov Ministerstva obrany ZSSR. Počas tzv. druhej berlínskej krízy v rokoch 1961 – 1962 bol Konev hlavným veliteľom sovietskych vojsk v Nemecku, pričom dohliadal na stavbu Berlínskeho múru, ktorý sa stal najznámejším symbolom studenej vojny a rozdeleného Nemecka. Ako vedúci sovietskej vojenskej delegácie navštívil v dňoch 8. – 14. mája 1968, pod zámienkou osláv 23. výročia oslobodenia Československa, Prahu. Hlavnou úlohou delegácie však bola kontrola československých ozbrojených síl a prieskum celkového stavu spoločnosti, ktorá bola súčasťou príprav na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy. Maršal I. S. Konev zomrel v Moskve 21. mája 1973. Politická kariéra I. S. Koneva: Člen Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v rokoch 1918 – 1973.Poslanec Najvyššieho sovietu v rokoch 1937 – 1973.Kandidát ústredného výboru komunistickej strany 1939 – 1952.Člen ústredného výboru komunistickej strany v rokoch 1952 – 1973. Záver: Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujem výstavbu pomníka sovietskeho maršala I. S. Koneva v Banskej Bystrici za nežiaducu.                  PhDr. Tomáš Klubert, PhD. Sekcia vedeckého výskumu ÚPN

Posudok ÚPN k osobe Ivana Stepanoviča Koneva Čítať príspevok »

Miesto konania diskusie o veternom parku v Stupave s obmedzeným počtom účastníkov.

Teleshopingová prezentácia šmejdov alebo verejná facilitovaná diskusia?

Dňa 14.10.2025 sa v Stupave konala verejná diskusia o zámere veterného parku. Zúčastnil som sa jej ako obyvateľ mesta. Z mojej strany išlo o nezabudnuteľný, no žiaľ veľmi negatívny zážitok. 1. Absurdne nízky počet účastníkov Mesto rozhodlo, že v sále s kapacitou vyše 300 ľudí na sedenie, sa diskusie môže zúčastniť len 100 osôb. Aj to len takí, čo vopred zaregistrovali cez internet. Po príchode si človek nemohol samozrejme sadnúť kam chcel, ale len k jednému z 10 stolov, ktorého číslo si vylosoval zo sáčku. Pri každom stole sedelo 10 účastníkov a jeden tzv. facilitátor. 2. Facilitátor – lobista, nie moderátor Prvý krát som sa stretol s takýmto formátom diskusie a hneď mi bolo jasné, že facilitátor nie je žiaden proklamovaný odborník na vedenie diskusie, ale skôr lobista, ktorého cieľom je presunúť ťažisko diskusie tam, kde ho občania mať nechcú – teda minimalizovať priestor na otázky verejnosti a maximalizovať čas na prezentáciu a odpovede developera a jeho tímu. Po príchode sme spisovali pri stole takmer 2 hodiny otázky, ktoré facilitátor písal na malé papieriky, ktoré lepil na veľký hárok. Tento proces bol strata času, otázky mohli byť predsa zaslané vopred emailom. Ľudia sa vedia spýtať otázku priamo na mieste, aj bez potreby ju vopred zaslať niekomu na schválenie. 3. Minimum času na diskusiu Časový harmonogram diskusie bol taktiež nelogický a ťažko pochopiteľný. Úvodné dve hodiny sa len pri stoloch spisovali otázky, potom dostal priestor developer, ktorý svoj projekt bez prerušenia prezentoval.   Následne asi hodinu hovoril starosta rakúskej obce Prellenkirchen, v ktorej sa nachádza veterný park. Samozrejme si ho veľmi pochvaľoval. Po ňom prišiel na rad poľovník z tej istej obce, ktorý účastníkom tvrdil, že turbíny zvieratám neprekážajú. Škoda, že sme si nemohli vypočuť aj nesúhlasiacich stupavských poľovníkov, ktorí stáli vonku a neboli do sály vpustení. Tiež by som si osobne radšej vypočul starostu nejakej slovenskej obce, v ktorej prebehlo úspešné referendum proti výstavbe veterných elektrární ako napr. Báb, Radošovce. Po týchto vyčerpávajúcich hodinách prišiel rad na otázky verejnosti, ale vďaka facilitátorovi nebol na ne dostatočný priestor, boli selektívne a developer so svojimi odborníkmi mal nepomerne väčší priestor na svoje odpovede a sebaprezentáciu. 4. Výber „odborníkov“ Diskusia mala prebiehať za účasti odborných hostí. Nevedno, kto hostí vyberal ale očividne hlavné kritérium bol ich pozitívny postoj k výstavbe stupavského veterného parku. Verejnosť tak nemala možnosť položiť otázky nikomu, kto by k projektu zaujal kritický alebo nesúhlasný postoj. Korunu všetkému nasadil „nezávislý odborník“ Peter Socháň, zo spoločnosti EnviSys, ktorý sa prezentoval ako nezávislý expert. V skutočnosti spoločnosť EnviSys developera pri jeho projektoch priamo zastupuje a vykonáva preňho platené činnosti. Na moju otázku, koľko financií od developera ako nezávislý odborník dostal, prirodzene odmietol odpovedať s odôvodnením, že ide o obchodné tajomstvo. 5. Primátor a poslanci sa odhalili Jediným pozitívom celej tejto frašky bolo to, že občania si vynútili aby prítomní poslanci a primátor uviedli, na ktorej strane stoja. Žiaľ, väčšina z nich chce spustiť proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), čo je prvý krok k výstavbe vereného parku. Tvrdia, že to robia preto, aby získali viac informácií pre rozhodnutie. Prečo však chcú rozbiehať proces, ktorý absolútna väčšina obyvateľov Stupavy odmieta, zostáva otázkou, na ktorú zrejme odpoveď poznajú len oni a developer. Záver Nešlo o žiadnu facilitovanú diskusiu, ale o jednostrannú prezentáciu developera a jemu spriaznených odborníkov, ktorých aj priamo financuje.   Žiaden obyvateľ ani odborník, ktorý je proti výstavbe diskutovať nemohol, pretože kritérium pre výber hostí bol ich pozitívny vzťah k projektu veterného parku. JUDr. Adam Puškár, obyvateľ mesta Stupavy

Teleshopingová prezentácia šmejdov alebo verejná facilitovaná diskusia? Čítať príspevok »

Socha maršala Koneva v Prahe s nápismi kritizujúcimi jej prítomnosť na verejnom priestranstve.

Život a (zlo)činy maršala Koneva

Českou verejnosťou už dlhšie rezonuje kauza odstránenia sochy Koneva v Prahe. Vzhľadom na život a (zlo)činy Koneva jej odstránenie považujem za správne a oneskorené.  1. Boľševický komisár Konev v roku 1918 vstupuje do komunistickej strany a stáva sa politickým komisárom v Červenej armáde. Počas prvej svetovej vojny nikdy nebojoval na fronte a nepoznal tamojšie utrpenie a aj preto neskôr patril k bezohľadným veliteľom, ktorý hnal svojich vojakov na zbytočnú smrť a mal jedny z najvyšších strát v celej ČA. Presvedčeným komunistom zostal navždy, okrem členstva v strane, bol aj poslancom Najvyššieho sovietu ZSSR či člen ústredného výboru komunistickej strany.  2. Terorista Historik Jiří Fidler uvádza, že „Po revolúcii 1917 sa z Koneva stal politický pracovník, kedy sa začína zaoberať, dnes by sme povedali určitými teroristickými akciami proti miestnym poľnohospodárom.“ 3. Udavač V 30. rokoch Konev udával iných armádnych veliteľov, pričom v čase stalinských politických procesov stačilo k justičným vraždám naozaj málo. Udal napr. aj maršala Žukova, ktorého osobná intervencia v prospech Koneva, ho zachránila pred trestom smrti za jeho katastrofálne porážky po nemeckom vpáde do ZSSR v 1941.  4. Neosloboditeľ Prahy v 1945 Pražské povstanie vypuklo 5.5.1945. Povstalci – ozbrojení civilisti, nemali veľké šance na úspech proti nemeckej armáde a SS a hrozila im krvavá porážka. Už 6.5.1945 na pomoc povstaniu prichádzajú jednotky antikomunistickej Ruskej oslobodeneckej armády, dovtedy spojenca Nemecka. ROA zachránila povstanie pred porážkou, odsadila napr. letisko Ruzyň, a veľké časti Prahy. Po neúspešných rokovaniach s ČNR následne 8.5. ROA Prahu opúšťa, pričom Nemecko podpísalo akt bezpodmienečnej kapitulácie 7.5.1945.  Povstalci dňa 8.5.1945 dojednali s nemeckými jednotkami v Prahe ich kapituláciu a odchod z mesta do spojeneckého zajatia. Jednotky ČA maršala Koneva vstupujú do Prahy až 9.5.1945 a zvádzajú boje so zvyškami nemeckých ustupujúcich jednotiek. Straty ČA v Prahe boli cca 20 padlých, kým v pouličných bojoch s Nemcami mala ROA straty zhruba 300 mužov. Taktiež zahynulo zhruba 200 zranených vojakov ROA, ktorých NKVD zabila priamo v pražských nemocniciach, hoci povstalci žiadali humánne zaobchádzanie s nimi. Vojská USA už oslobodili Plzeň a boli len niekoľko hodín jazdy od Prahy. Americká obrnená kolóna už dorazila do Prahy. Generál Patton opakovane neúspešne žiadal, aby mohol prísť na pomoc povstalcom. Nebolo mu to velením umožnené, nakoľko sovieti tvrdili, že ich vlastná operácia na pomoc povstaniu sa už rozbehla, no bola to lož. ČA prakticky oslobodzovala už oslobodené mesto a príbeh o oslobodení Prahy ČA je len propagandistická sovietska legenda.  5. Nálety na české mestá Po nemeckej kapitulácii zo dňa 7.5.1945, s ukončením bojov do 8.5.1945, začali nemecké vojská ustupovať na západ s cieľom vzdať sa do zajatia západným spojencom. Keď to však sovieti dňa 9.5.1945 zistili, teda už po skončení vojny,  vydal Konev okamžitý priamy rozkaz letectvu, aby ustupujúce kolóny bombardovalo. Jednak chcel získať slávu  z čo najviac zajatcov a jednak nakŕmiť bezodné sovietske koncentračné tábory Gulagy novými väzňami, využívajúcimi ich otrockú prácu. Pri náletoch zahynulo až 1.300 českých civilistov a po vojne boli nálety neprekvapujúco pripisované Nemcom. 6. Predseda politického súdu  Jeden z najväčších stalinských zločincov Lavrenty Beria, okrem iného minister vnútra či šéf NKVD bol po Stalinovej smrti odstavený od moci, ale vyvstala potreba jeho trvalého odstránenia, pokiaľ možno pod legálnou zámienkou. Bol zvolaný mimoriadny súd, ktorému predsedal Konev a ten odsúdil Berju k trestu smrti za jeho skutočné ale najmä za  vykonštruované zločiny.  7. Kat maďarského povstania 1956 Snahy Maďarov o demokratizáciu socialistického režimu a následné vystúpenie krajiny z Varšavskej zmluvy a vyhlásenie neutrality vyvolali odpoveď zo strany ZSSR v podobe invázie a krvavého potlačenia maďarského demokratického povstania proti stalinskej politike štátu. Vojenskú akciu riadil vrchný veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy – maršal Konev, ktorý ju aj osobne schvaľoval. Po potlačení povstania boli vo vykonštruovanom procese odsúdení na smrť maďarský premiér Imre Nagy a jeho spolupracovníci a v zemi opäť zavládla tvrdá diktatúra.  8. Budovateľ berlínskeho múru Na krátko bol v rokoch 1961-1962 Konev vymenovaný za hlavného veliteľa sovietskych vojsk v okupovanom Nemecku. Počas berlínskej krízy tak pod jeho velením mohol byť postavený berlínsky múr a došlo k zamedzeniu útekov obyvateľov východného bloku na západ.  9. Pomocník pri okupácii Československa Keď sa v šesťdesiatych rokoch aj v ČSSR započal demokratizačný proces, ZSSR prirodzene netúžil po opakovaní krvavého maďarského scenára z 1956 a rozhodol sa preto k vojenskej okupácii štátu. Okupácia si však vyžaduje prieskum terénu a vojenské spravodajské informácie. Preto v máji 1968 prichádza nečakane Konev do ČSSR, oficiálne navštíviť prezidenta Svobodu, v skutočnosti boli v jeho delegácii rozviedčíci, ktorí mapovali situáciu pre inváziu o tri mesiace neskôr. „Konev o tom vedel. Vtedy nebol žiaden penzista, bol členom ÚV strany a generálnym inšpektorom armády“, uvádza historik Jan Adamec. 10. Záver Pri osobe maršala Koneva je zrejmé, že bol ZSSR používaný na špinavú prácu (proces s Berijom, potlačenie maďarského povstania, dohľad na výstavbe berlínskeho múru) no zásadnou je tá skutočnosť, že sa priamo podieľal aj na príprave okupácie ČSSR, čo je minimálne zvláštne, aby štát po skončení okupácie trpel na svojom území sochu okupanta.  Konev si žiadnu sochu nezaslúži Socha Koneva v Prahe bola navyše postavená v roku 1980 a nejde teda o nejaký prejav vďaky Pražanov za oslobodenie ale o symbol sovietskej moci a normalizácie v ČSSR, keďže v čase jej postavenia bola republika 12 rokov okupovaná ZSSR, teda štátom ktorého Konev bol verným služobníkom a mal na okupácii aj svoj osobný podiel. Aj umiestnenie sochy je prejavom cynizmu. Mestská časť Praha 6 bola od roku 1917 domovom mnohých ruských utečencov pred komunizmom, vrátene intelektuálnej elity ruskej emigrácie, ktorí tu postavili družstevné domy či pravoslávnu kaplnku. Práve 1000 týchto utečencov, občanov ČSR, len po obsadení Prahy sovietske orgány uniesli do Gulagov. Nemiestnou je aj reakcia predstaviteľov Ruskej federácie, ktorí odmietajú odstránenie sochy a dokonca začali vo veci trestné stíhanie (zrejme si neuvedomili, že sovietske časy sú už minulosťou). Tvrdenie, že ide o súčasť histórie a do nej sa nemá zasahovať je nenáležité, nakoľko je samozrejmé, že pri zmene režimu sa odstraňujú totalitné symboly minulosti. Pri opačnom výklade by sme doposiaľ mali v Bratislave napr. námestia Adolfa Hitlera (Hlavné nám.) či Stalina (nám. SNP).   Ani argumentácia česko-ruskou zmluvou o priateľstve a spolupráci z 1993 je nenáležitá, nakoľko zmluva nezakazuje premiestňovanie pamätníkov. Navyše, o hroby sovietskych vojakov je u nás dobre a dôstojne postarané, kým kosti československých legionárov v Rusku ležia na smetisku. K tejto problematike sa vyjadrila aj EÚ: „Európsky parlament poznamenáva, že ponechanie pamätníkov velebiacich sovietsku armádu (ktorá tieto krajiny okupovala) na verejných priestranstvách niektorých členských štátov (parky, námestia, ulice atď.), vytvára podmienky na skresľovanie pravdy o dôsledkoch druhej svetovej vojny a na propagáciu totalitného politického systému.“ Neprekvapuje, že ÚPN v roku 2018 dôrazne odmietol návrhy na postavenie sochy

Život a (zlo)činy maršala Koneva Čítať príspevok »

Nevhodná a nesprávna politizácia hasičských súťaží

Nevhodná a nesprávna politizácia hasičských súťaží

DPO SR zaznamenala viaceré podnety na údajnú propagáciu konkrétnych politických strán v rámci hasičských súťaží. V rôznych ligách má ísť napr. o logá politických strán na dresoch súťažiacich, pozvánkach na ligu, reklamných pútačoch atď.  Je potrebné zdôrazniť, že uvedené hasičské súťaže nie sú organizované DPO SR, ale ide o športové akcie, ktoré sú usporadúvané rôznymi občianskymi združeniami či jednotlivcami.  DPO SR organizuje súťaže pre deti, dorast, ženy a mužov podľa schválených súťažných poriadkov a záväzných pravidiel pre hru Plameň, pričom je vždy explicitne uvedené, že ide o súťaž pod záštitou DPO SR. Na základe uvedeného sa DPO SR musí dištancovať od prípadnej politizácie týchto líg a ich pravidiel, na ktoré nemá ako organizácia žiaden vplyv.   Diametrálne inou situáciou je ale stav, kedy by sa na takejto „súkromnej“ súťaži zúčastnili aj členovia DPO SR a použili by na svojich dresoch či propagačných tlačovinách súťaže názov alebo znak organizácie DPO SR. Takýto stav je nežiaduci a v rozpore so stanovami, keďže DPO SR je politicky nezávislá organizácia[1]. Rovnako by použitie napr. znaku DPO SR spolu s logom politickej strany, aj keď na akcii organizovanej členmi DPO SR, bolo v rozpore so zákonom. Je zásadné uviesť, že DPO SR je politicky nezávislá organizácia, ktorá vznikla na základe zákona[2]. Aj z tohto dôvodu jej názov aj znak požíva zákonnú ochranu a nie je ho možné ľubovoľne legálne používať a v žiadnom prípade nie na politickú propagáciu[3]. Porušenie toho zákazu je pomerne prísne sankcionovateľné a nie len dotknutou DPO SR ale aj samotným štátom[4].  Každý člen DPO SR by si mal osobne vážiť svoju príslušnosť k tejto organizácii a ctiť si jej poslanie a apolitickosť, keďže takéto privilegované postavenie (zriadenie zákonom, štátna ochrana názvu a znaku, nezávislosť) má azda len Slovenský Červený kríž[5].  Je preto nevyhnutné, aby členovia DPO SR na súťažiach organizovaných našou organizáciou ale ani na akýchkoľvek iných nepoužívali znak organizácie s cieľom politickej podpory tej či onej politickej strany. Využívanie znaku DPO SR na politické účely je rovnako nevhodné a nesprávne ako účasť členov organizácie v uniformách  na politických mítingoch a podujatiach organizovaných politickými stranami.  DPO SR je vlastná politická neangažovanosť a jedine tým si môže zabezpečiť dlhodobú dôveryhodnosť. Pre bližšie informácie možno odporučiť článok Volebná kampaň v uniformách DPO SR, ktorý bol publikovaný v časopise Požiarnik č. 1/2023.  [1] čl. 1 ods. 1 stanov DPO SR„Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky (ďalej len DPO SR) je jednotným, účelovým, humánnym, politicky nezávislým dobrovoľným občianskym združením v súlade so zákonom SNR č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a zákonom NR SR č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a zmene niektorých zákonov. Podieľa sa na ochrane životov, zdravia a majetku vo všetkých formách vlastníctva pred požiarmi a živelnými pohromami.“ čl. 4 ods. 2 písm. g/ stanov DPO SR„Člen má povinnosť nevyužívať meno organizácie, znak, zástavu, rovnošatu, hasičskú hodnosť na volebnú kampaň.“  [2] § 1 ods. 1 zák. č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky„Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky je nezávislá právnická osoba so sídlom v Bratislave pôsobiaca na celom území Slovenskej republiky, ktorá plní úlohy na úseku ochrany pred požiarmi, zdolávania požiarov a záchranárskych prác.“  [3] § 7 ods. 1, ods. 2 zák. č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky„Používanie znaku Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a názvu „Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky“ je možné len v súlade s cieľom a úlohami podľa tohto zákona. Používanie znaku Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a názvu „Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky“ na iné účely ako podľa odseku 1 je možné len s výslovným súhlasom Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky.“  [4] § 8 ods. 1, ods. 2 zák. č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky„Priestupku sa dopustí ten, kto použije znak Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky alebo názov „Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky“ alebo znak alebo názov ich napodobňujúci v rozpore s § 7 alebo k takémuto použitiu vedome napomáha inej osobe. Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 250 eur.  [5] zák. č. 460/2007 Z. z. o  Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža

Nevhodná a nesprávna politizácia hasičských súťaží Čítať príspevok »

Otužilec sa pripravuje na zimné plávanie a vstupuje do ľadovej vody cez dieru v zamrznutom jazere.

Otužovanie

V skratke o základoch otužovania a prvých krokoch k jeho zvládnutiu. Je samozrejmé, že každý človek je iný a nie všetko univerzálne funguje u každého rovnako.  Dôležité je nájsť optimálne nastavenie tela a spôsobu otužovania pre každého. Uvádzam subjektívne rady, ktoré mne vyhovujú a pomohli mi pri začiatkoch otužovania.  Otužovanie Zjednodušenie povedané, otužovanie je vystavovanie tela chladu. Najúčinnejší je spôsob otužovania vodou, keďže voda odoberá teplo z tela 38x rýchlejšie ako vzduch. Tečúca voda, narozdiel od stojacej, odoberá teplo z tela intenzívnejšie. Otužovanie má blahodárne účinky na telo i myseľ a je to azda najlepší, najdostupnejší, najzdravší a najlacnejší šport. Výhody otužovania Zásadné je samozrejme zdravotné hľadisko. Otužovanie zlepšuje napr. imunitný a  kardiovaskulárny systém, znižuje výskyt dýchacích ochorení, zlepšuje termoreguláciu a regeneráciu organizmu atď. Ako uvádza napr. profesor Krčméry, tak otužovaním zvládnete aj konronvírus:  „otužilci prežijú koronavírus bez obáv!“ Samozrejme neplatí, že otužilec nikdy neochorie. Aj otužilci bývajú chorí, avšak menej často a priebeh ochorenia je značne ľahší a kratší.  Bezpečnosť Pri otužovaní, tak ako pri každom športe, je prvoradá bezpečnosť. O vhodnosti otužovania sa je dobré vopred sa poradiť s lekárom. Pri otužovaní je potrebné napredovať systematicky a nie nárazovo. Otužilec nikdy nechodí na jazero sám a taktiež nie je vhodné plávať naprieč jazerom, ale vždy sa odporúča plávať pozdĺž brehu. V prípade ťažkostí sa ľahšie dostane na suchú zem svojimi silami, alebo silami niekoho iného, kým pri skolabovaní alebo kŕči v strede jazera by jeho záchrana bola skutočne veľmi náročná.  Pri zimnom plávaní je vhodné mať so sebou  nafukovací plavák, ktorý je vo výraznej farbe a v plávaní človeka žiadnym spôsobom neobmedzuje.  Ako začať – domáce sprchovanie Aj pri otužovaní je začiatok tá najťažšia časť☺ Optimálnym spôsobom je začať domácim ranným sprchovaním. Toto možno kombinovať aj s večerným, no nie ako jeho náhradu, ale len ako doplnok. V sprche sa vlažnou vodou osprchujú ruky a nohy a napokon trup a chrbát. Následne teplotu vody znížime na minimum a pokračujeme v sprchovaní v tom istom poradí. Potom opäť môžeme na chvíľu teplotu vody mierne zvýšiť na vlažnú a následne opäť na studenú. Studenú vodu v sprche som ľahšie zvládal, keď som sa v sprche pohyboval. Sprcha trvá cca 3 min. Intervaly vlažnej a studenej vody odporúčam striedať v pomere 1:1 v rozsahu 30 sekúnd až minúta. Každou ďalšiu sprchou sa snažíme interval vlažnej vody skracovať až ho napokon vynecháme úplne. Zimné plávanie Otužovať vo vonkajších vodných plochách sa dá kráčaním alebo postávaním vo vode ale samozrejme lepšie je počas pobytu vo vode plávať. Po sprchovacej „príprave“ možno pristúpiť k otužovaniu v exteriéry, napr. na jazere. Ideálny je začiatok septembra s tým, že je potrebné chodiť plávať 2x týždenne. Teplota vody postupne každým týždňom klesá a začiatočník sa postupne dostáva do formy. Vstup do studenej vody môže byť pre telo šokom a nie každý ho pohodlne zvláda. Mne sa osvedčil pomalý, postupný vstup do vody bez zastavania až po krk s tým, že dlane mám nad úrovňou hladiny. Po cca 30 sekundách sa človek skľudní a rozdýcha a telo začína „kúriť“ a vtedy dlane ponáram do vody a začínam plávať. Dnes je enormné množstvo otužileckých združení a klubov a záujemcovi sa stačí na niektorý v blízkosti jeho domova obrátiť a pridať sa. Čas strávený vo vode ide niekedy veľmi pomaly a subjektívne sa výkon oveľa ľahšie zvláda, keď je vo vode viacero ľudí. Aj z hľadiska bezpečnosti je lepšie plávať v skupine viacerých ľudí. Po pobyte vo vode sa ihneď neobliekam, ale po osušení absolvujem krátku rozcvičku, telo sa samo začína zahrievať a až po niekoľkých minútach sa pomaly začínam obliekať. Krátka rozcvička je vhodná aj pred samotným otužovaním. Pravidelnosť Ranná sprcha sa odporúča každodenne, vonkajšie plávanie 2x týždenne. Niektorí otužilci sprchu neobľubujú a chodia výhradne plávať do exteriéru, avšak toto určite neodporúčam, nakoľko ako bolo uvedené, ranná sprcha je základ otužovania. MUDr. Jozef Makai, jedna z osobností slovenského otužovania: „Základom otužovanie sa je domáce otužovanie . Ak sme v časovej tiesni, ranné otužovanie radšej vynecháme, otužovať sa v zhone nie je dobré na psychiku. Snažíme sa často nevynechávať ranné otužovanie, pravidelný kontakt so studenou vodou je veľmi dôležitý.“ V prípade nastupujúcej choroby je nevyhnutné s otužovaním prestať a to až do vyzdravenia. Intenzita Otužilecká rovnica: teplota vody v stupňoch Celzia x2 = maximálny počet minút vo vodeRanná sprcha má trvať cca 3 min. Vonkajšie plávanie záleží od výdrže otužilca, zjednodušený orientačný výpočet podľa otužileckej rovnice mi však vždy pomohol ľahko stanoviť potrebný čas otužovania. (Ak má napr. voda 7 stupňov tak čas pobytu vo vode je 14  minút.). Čas strávený vo vode aj pri nízkych teplotách by mal byť do 5 min., ale všetko záleží od kondície a psychického stavu otužilca. Nie je vhodné sa preceňovať.  Pomôcky na otužovanie Prsty na rukách sú Achillovou pätou otužilca, nakoľko majú minimum tuku a enormnú sieť nervových zakončení a pri vstupe do studenej vody, organizmus koncentruje telesné teplo z končatín do jadra. Z týchto dôvodov začínajú v chlade tŕpnuť prsty ako prvé. A to je dôležitý signál tela otužilcovi, že je čas vyjsť z vody. V tomto smere sa otužilcom výslovne neodporúča používať neoprénové rukavice, ktoré prsty chránia pred chladom. Síce otužilec subjektívne vydrží vo vode dlhšie, ale tento výkon nemusí byť primeraný jeho schopnostiam a riskuje zdravotné komplikácie. Je to podobné, ako keby sme vo vozidle svietiacu kontrolku poruchy motora zakryli a tvárili sa, že sme problém vyriešili, no v skutočnosti jeho následky môžu byť oveľa vážnejšie než bola pôvodná porucha. Neoprénové rukavice zväčša otužilcom odporúčajú len internetové obchody, ktoré ich samy predávajú. Pri každoročnej akcii preplávania Dunaja sú takéto rukavice organizátormi výslovne zakázané. Rukavice pritom popierajú samu podstatu otužovania a tou je vystavovanie tela chladu a nie bráneniu sa pre ním. Základná výbava otužilca sú len plavky, čiapka a prípadne obuv do vody, nie vyššia ako členok a bez izolačných účinkov, chrániaca len chodidlo pred zranením v podobe stúpenia na ostrý kameň či ľad a pod.  Životný štýl Otužilec nosí vzdušné a ľahké oblečenie. Rukavice a šál nepoužíva a pokiaľ nesneží alebo neprší tak si vystačí s tričkom alebo svetrom. Taktiež pri spánku sa spí pri nízkej teplote a všeobecne doma zbytočne neprekuruje domácnosť a často vetrá, chodí na prechádzky a pod. Ja osobne som si všimol, že čím viac som čiapku a šál používal, tým častejšie som bol chorý, no po ich odstránení sa situácia zmenila a každoročné choroby, s potrebou antibiotík, jednoducho ustali.  Exhibicionizmus Aj keď v súčasnej dobe otužovanie zažíva nebývalý rozkvet, treba mať na zreteli, že by nemalo ísť o módu záležitosť ale v prvom rade o náročnú fyzickú aktivitu s cieľom podpory zdravia. Nesprávny spôsob otužovania môže byť

Otužovanie Čítať príspevok »

Ako nejednať s advokátom

Advokát sa živí poskytovaním právnych služieb. No keďže nie každý vie, ako správne pristupovať k advokátom v určitých situáciách, nasledujúci manuál môže byť nápomocný potencionálnym klientom.  1. Potrebujem sa len niečo spýtať. Základná hláška potencionálneho klienta, ktorý by rád získal právne poradenstvo zdarma. Konzultácia je činnosť advokáta, ktorá je prirodzene spoplatnená aj v prípade, že zákazník je advokátov známy. Tiež nás nenapadne sa ísť ostrihať k známej kaderníčke bez platenia len z dôvodu, že sa poznáme.  2. Môj známy sa chce len niečo spýtať. Vyšší level predchádzajúceho bodu, kedy už potencionálny klient nežiada bezplatné právne služby pre seba ale aj pre svojho kamaráta.  3. Ahoj bráško, šéfko, kámoško… Milé oslovenie v telefóne, ktoré dôverne pozná každý advokát, po ktorom volajúci plynule prechádza k bodu 1. 4. Hodíš mi len na tú zmluvu očko? Skutočný zmysel tejto otázky je zhruba tento: „Potrebujem, aby si mi detailne prešiel a spripomienkoval celú zmluvu a chcem to zdarma.“ Nedá sa zmluva len preletieť, pretože v nej môže byť skrytá nástraha, ktorú by bolo možné ľahko prehliadnuť a táto „chybička“ by mohla spôsobiť, že klient príde o rodinný dom. Od lekára taktiež nežiadame, aby náš chorobopis len v rýchlosti preletel a predpísal lieky.  5. Nepošleš mi vzor zmluvy? Elegantný pokus získať od advokáta bezplatne zmluvu, aby si do nej klient len doplnil svoje údaje a nemusel podľa neho zbytočne utrácať. Lenže právo nefunguje na princípe vzorov, ktoré stačí vyplniť a všetko dobre dopadne. 6. Tak veľa za spísanie jednej zmluvy?  Niekoľko sto eúr za spísanie či spripomienkovanie zmluvy na kúpu bytu s celoživotnou hypotékou sa môže niekomu zdať veľa, na druhej je to skutočne symbolická protihodnota za ochranu kupovanej nehnuteľnosti, pretože v prípade, že by táto zmluva nebola dobrá a klienta by poškodila, tak mu advokát ručí za spôsobenú škodu celým svojim majetkom.  7. Uhradím odmenu až keď spor  vyhráme. Úspechová odmena je síce možná, ale nie je veľmi častá a ani spravodlivá. Advokát totiž prípadu môže venovať desiatky hodín práce a nemusí v ničom pochybiť, no aj tak sa úspech v spore dostaviť nemusí. Nepísané pravidlo je to, že úspechovú odmenu žiadajú najmä tí klienti, ktorých šanca na úspech v spore nie minimálna.  8. Nemôžeš to spraviť zdarma? Väčšina advokátov poskytuje právne služby v odôvodnených prípadoch zdarma, ale skutočne si myslíš, že práve ty si tento sociálne odkázaný prípad? Okrem toho, aby advokát mohol poskytovať bezplatné právne služby potrebným, tak je nevyhnutné, aby mal zabezpečený chod svojej kancelárie aj svoj príjem a to je možné docieliť len výkonom za odplatu, tak ako pri každom inom zamestnaní.  9. Nedalo by sa bez faktúry? Nuž, nedalo. Prijatie odmeny za právne služby bez ich zaúčtovania je daňový delikt, prípadne trestný čin. Je spravodlivé požadovať od advokáta, aby podstúpil takéto riziko len z dôvodu malej zľavy?  10. Volať je predsa možné kedykoľvek. Aj advokát má svoj súkromný život a preto nie je  úplne vhodné volať na mobilný telefón o siedmej večer, keď mi napadne, že by som sa chcel niečo ohľadom právneho problému spýtať. Tiež nie je úplne šťastné, nechávať advokátovi odkazy v aplikácii whatsapp alebo hlasové správy. 

Ako nejednať s advokátom Čítať príspevok »

Asociáli Stupava – Mestská polícia.

Centrum Stupavy ovládli asociáli, mestská polícia nepochopiteľne nekoná

Bezdomovci v Stupave Je to už niekoľko rokov, čo skupina asociálov denne znepokojuje slušných obyvateľov mesta Stupava. Ide o partiu ľudí zrejme bez domova, ktorí sa od skorých ranných hodín združujú na tých najfrekventovanejších miestach v centre mesta. Denne sú prítomní na miestach ako napr. Námestie svätej Trojice, vchod do budovy pošty na Hlavnej ulici či vchod do predajne Billa. Od rána popíjajú tvrdý alkohol, hulákajú po sebe či po ďalších ľuďoch a neraz vykonávajú svoju potrebu priamo pred okoloidúcimi. Viacerí obyvatelia sa týmto miestam už radšej vyhýbajú a deti do školy vodia inou cestou. Rodičia pochopiteľne nechcú, aby tento neradostný obraz bolo to prvé, čo ich dieťa cestou do školy denne uvidí. Ťažko sa totiž dieťaťu vysvetľuje, prečo je potrebné zbierať výkaly po psíkovi, kým opitý človek potrebu vykonáva bezstarostne priamo na chodníku. Mestská polícia problém zrejme nevidí Zarážajúcou je však neschopnosť či neochota Mestskej polície Stupava uvedenú situáciu akýmkoľvek spôsobom riešiť. Je zrejmé, že každodenné správanie týchto osôb je protiprávne a to minimálne ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 priestupkového zákona. Nepochybne protiprávne je toto konanie vzhľadom na porušovanie Všeobecne záväzného nariadenia mesta Stupava č. 6/2024 o zákaze podávania alebo požívania alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach na území mesta Stupava. Toto VZN stanovuje zákaz podávania alebo požívania alkoholických nápojov aj na ulici Hlavná či na Nám. sv. Trojice. Na kontrolu dodržiavania tohto nariadenia je povinná Mestská polícia Stupava. Prečo sa tak nedeje, nevedno.     Riešenie – aktivita mestskej polície Iste, niekto môže namietať, že ukladanie pokút za priestupky asociálom nemá zmysel, no s týmto nemožno súhlasiť. Mestský policajt je podľa zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii napr. oprávnený predviesť osobu na útvar mestskej polície ak je táto osoba pristihnutá pri páchaní priestupku a nevie preukázať svoju totožnosť. Príslušník obecnej polície je taktiež oprávnený vyzvať osobu, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar obecnej polície za účelom vykonania úkonov potrebných na objasňovanie priestupkov. Takúto osobu prípadne môže za použitia donucovacích prostriedkov na útvar obecnej polície predviesť. Ak teda napr. asociál protiprávne požíva alkoholické nápoje o 7:00 hod. pred budovou pošty je mestský policajt povinný proti tomuto konaniu zakročiť a ak neuloží na mieste pokutu, tak osobu vyzvať, aby sa dostavila na útvar mestskej polície, kde s ňou spíše zápisnicu.  Predpokladám, že asociálne osoby nebude dlhodobo baviť denne chodiť podávať vysvetlenie na mestskú políciu a od svojho konania upustia. A to tým skôr, že predvedený môže vypovedať až po úplnom vytriezvení, čo môže trvať niekoľko hodín.  A bezdomovcom je vhodné podať pomocnú ruku, ak majú záujem, napr. ich odporučením na rôzne zariadenia, ktoré im poskytujú zázemie a pomoc ako napr.  Domov sv. Jána z Boha, Depaul Slovensko, Dobrý pastier, atď.  Nie len zlé parkovanie je problém Naozaj je chvályhodná aktivita mestskej polície Stupava pri ich pokutovaní zle parkujúcich vodičov na Hlavnej ulici, avšak vzhľadom na to, že denne opakovane prechádzajú okolo opitých asociálov páchajúcich priestupky požívaním alkoholu, bolo by vhodné, keby aspoň zlomok svojej energie venovali aj tomuto problému. A to najmä s prihliadnutím na fakt, že Mestská polícia Stupava obhajuje svoj takmer trištvrte miliónový ročný rozpočet jej aktivitou, ktorá má predstavovať:  „komplexné zabezpečovanie ochrany verejného poriadku na celom teritóriu mesta Stupava, čo spočíva v kontrole dodržiavania zákonov, vyhlášok a VZN mesta pri ochrane života a zdravia občanov, ochrane ich majetku, majetku mesta, ochrane životného prostredia a riešenie dopravnej situácie v statickej doprave.“ Je pochopiteľné, že aktivita mestskej polície zameraná na protiprávne konanie asociálov nepatrí medzi tie najpríjemnejšie policajné činnosti. Na zreteli treba mať tú skutočnosť, že mestská polícia ako poriadkový útvar má ochranu verejného poriadku stanovenú ako svoju základnú zákonnú úlohu. JUDr. Adam Puškár

Centrum Stupavy ovládli asociáli, mestská polícia nepochopiteľne nekoná Čítať príspevok »

Ocenenie dobrovoľných hasičov v Stupave za nasadenie počas povodní.

Primátor mesta Stupava ocenil dobrovoľných hasičov 

Dňa 15.03.2025 sa v priestoroch Mestského úradu Stupava konala Výročná členská schôdza DHZ Stupava. Okrem členov DHZ sa na schôdzi zúčastnili aj primátor mesta Stupava  Mgr. Peter Novisedlák, MBA či delegátka ÚzO DPO SR Malacky Ing. arch. Katarína Velschmidt, PhD.  Na schôdzi sa v zmysle programu prerokovali a schválili rôzne body ako informovanie o hospodárení s finančnými prostriedkami, plán činnosti na rok 2025 atď. Zásadným bodom bola správa o činnosti zboru v roku 2024, ktorá rekapitulovala činnosť zboru v minulom roku. Počet zásahov zboru bol mimoriadne vysoký a to až 127 výjazdov. Pre porovnanie v roku 2023 zbor vykonal 78 zásahov. Najťažšou výzvou pre zbor boli jeho zásahy pri povodniach v septembri 2024. Išlo skutočne o náročné zásahy, vzhľadom na vyhlásený 3. stupeň povodňovej aktivity, pričom počas 8 dní bolo nasadených súčasne od 3 do 18 členov zboru, ktorí odpracovali spolu niekoľko stoviek osobohodín. Celkovo sa na zásahoch zúčastnilo 22 členov zboru. Nepochybne najpríjemnejším bodom schôdze bolo ocenenie členov zboru, ktorí zasahovali pri povodniach. DHZM Stupava bol v meste nasadený ako jediný a vykonával široké spektrum činností od zabezpečovaní evakuácie, záchrany osôb a majetku, až po monitorovanie rizikových oblastí a odstraňovaní následkov povodní.  Primátor mesta Stupava vo svojom prejave poďakoval dobrovoľným hasičom za ich nasadenie počas povodní: „Stojím tu pred vami s úctou a vďačnosťou za vašu obetavosť a odvahu. Vzhľadom na rozsah situácie a neprítomnosť profesionálnych hasičských zložiek z Bratislavy či Malaciek, ktorí boli dislokovaní na rieke Morava, bol DHZ Stupava jedinou možnosťou, ktorá mohla mestu poskytnúť hasičské záchranné práce. Boli ste jediní hasiči, na ktorých sme sa mohli skutočne spoľahnúť, nesklamali ste a bez vás by boli škody a následky povodní oveľa väčšie. Naša vďačnosť je o to väčšia, že ste všetko robili bez nároku na honorár, vo svojom voľnom čase. Nech je toto ocenenie pre Vás pamiatkou a spomienkou na čas, keď sme spolu stáli proti živlu a zvládli sme to.“ Práve za činnosť a nasadenie členov zboru počas 14. až 16. septembra 2024, teda najkritickejších dní povodní boli títo ocenení primátorom mesta, ktorý im odovzdal unikátne ďakovné kovové plakety s motívom obrazu „Svetlo nádeje“ od uznávaného stupavského maliara Milana Bartoňa.  Na plakete je vyobrazený erb mesta spolu s nápisom: „Ďakujeme za vašu obetavosť.“ Zároveň každý z ocenených hasičov obdržal aj pamätný ďakovný list s kópiou obrazu, ktorý bol podpísaný autorom diela. Na pamätnom liste sa uvádza: „Primátor mesta Stupava s úctou udeľuje ďakovnú plaketu za výnimočné nasadenie, obetavosť a zásluhy pri zvládaní povodní v dňoch 14. – 16. septembra 2024, ktoré zasiahli naše mesto. S vďakou za Vašu neoceniteľnú pomoc.“  Nikto z hasičov svoje poslanie nevykonáva kvôli akejkoľvek odmene, no symbolické poďakovanie za ich činnosť v prospech blížnych vždy poteší a dodá pocit zmysluplnosti tejto aktivity. Dobrovoľní hasiči aj počas povodní splnili svoje úlohy a poslanie a sú pripravení aj na ďalšie výzvy, ktoré prinesie budúcnosť.  JUDr. Adam Puškár, člen DHZ Stupava Foto: Peter Kubička

Primátor mesta Stupava ocenil dobrovoľných hasičov  Čítať príspevok »

Povodne Stupava - Vlastníctvo zaväzuje.

Vlastníctvo zaväzuje

V polovici septembra 2024 zasiahli silné povodne okresy západného Slovenska a obzvlášť regióny Záhoria. Okrem príslušníkov HaZZ a členov DHZO boli nasadení policajti, colníci, vojaci a mnoho dobrovoľníkov. Zasahujúci hasiči si však nemohli nevšimnúť pomerne veľkú nepripravenosť obyvateľstva na túto živelnú pohromu, pričom meteorológovia v médiách ľudí varovali s dostatočným – niekoľkodňovým predstihom. Vo chvíľach kulminácie povodní sa začali v každej obci ozývať desiatky až stovky ľudí, napr. len v Stupave ich bolo vyše 300, žiadajúcich od hasičov dodávku ideálne naplnených vriec s pieskom, nakoľko sa hladina vody nebezpečne približuje k prahom ich domovov atď. Treba si naozaj uvedomiť, že napriek enormnej snahe nie je v silách hasičských jednotiek uspokojiť takéto potreby obyvateľstva a to najmä nie v čase vyhláseného tretieho stupňa povodňovej aktivity, keďže prioritu majú záchrana životov a zdravia osôb a až potom ochrana majetku. Uvedený problém sa opakoval vo viacerých okresoch ale aj v ČR, kde Hasičský a záchranný zbor musel dokonca zverejniť oznam, aby občania neblokovali tiesňové linky žiadosťami o vrecia s pieskom, nakoľko hasiči tento materiál neposkytujú[1],.  Ochrana svojho majetku je prvoradou úlohou vlastníka. Následne rodiny, komunity, obce a až napokon v prípade nemožnosti jeho ochrany inými prostriedkami silami hasičských jednotiek. Naozaj nemusí byť náročné si v predstihu v stavebninách zakúpiť vrecia a tieto naplniť pieskom, prípadne na zaplavenej ulici rukou odstrániť z poklopu kanála listy a iné nečistoty a tento obratom sfunkčniť. Počas povodní mnohí obyvatelia iniciatívne začali tieto poklopy na cestách čistiť čím výrazne zlepšili kritickú situáciu či dobrovoľne pomáhali pri plnení vriec s pieskom aj pre ostatných obyvateľov i pri mnohých ďalších aktivitách.    Vlastníctvo nie sú len práva vlastníka, ale aj jeho povinnosti, pričom medzi základné povinnosti vlastníka patri chrániť svoj majetok. Vlastníctvo zaväzuje [2],je ústavný princíp, ktorý bol prirodzene základnou súčasťou vlastníckeho práva od nepamäti. Je len samozrejmé, že k vlastníctvu sa musia viazať aj určité povinnosti.    Všeobecnú preventívnu povinnosť odvrátiť hroziacu škodu ustanovuje ďalej Občiansky zákonník, v ktorom sa uvádza, že Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia [3],. Táto povinnosť sa samozrejme týka aj škody na majetku, pričom v prípade povodní je týmto zákrokom napr. zabezpečenie si vriec s pieskom a ich umiestnenie pred vstupy do nehnuteľnosti. Osobitnú povinnosť ochrany nielen svojho majetku majú vlastníci nehnuteľností, umiestnených v záplavovom území vodného toku.  Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je v inundačnom území, je povinný vykonať opatrenia na zamedzenie alebo zmiernenie nebezpečenstva povodne alebo škodlivých následkov povodne na ochranu života, zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskej činnosti pred povodňami[4],. Hasiči sú samozrejme pripravení a ochotní pomáhať, ale nie je v ich silách reagovať na požiadavky desiatok až stoviek volajúcich v priebehu krátkeho času, keďže aj ich sily a prostriedky sú obmedzené. Takže majme na pamäti, že ochrana majetku je v rámci jeho možností prvoradou povinnosťou každého vlastníka tohto majetku a až potom ďalších subjektov, alebo ako hovorí ľudová múdrosť pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže.  Stále totiž platí, že vlastníctvo zaväzuje. [1] Oznam Hasičského záchranného zboru ČR na sociálnej sieti Facebook zo dňa 13.09.2024 [2], Čl. 20 ods. 3 Ústavy SR [3], § 417 ods. 1 OZ [4] § 37 ods. 1 zák. č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami

Vlastníctvo zaväzuje Čítať príspevok »

Návrat hore