Meno autora: Adam Puškár

V roku 2018 sa Slovensko-ruská spoločnosť na čele s bývalým predsedom vlády Jánom Čarnogurským obrátila na vedenie BBSK s návrhom, aby iniciovalo postavenie Konevovho pomníka v Banskej Bystrici. Foto: Wikimedia Commons Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter a banskobystrický primátor Ján Nosko si k osobe sovietskeho maršala Koneva vyžiadali stanovisko ÚPN a na jeho základe sa rozhodli pomník Konevovi nepostaviť. Myslím si, že ich rozhodnutie bolo správne. V posudku však absentujú mnohé z Konevových odsúdeniahodných skutkov, o ktorých sa môžete dočítať v článku Život a (zlo)činy maršala Koneva. Celé znenie posudku ÚPN nasleduje nižšie: ÚSTAV PAMÄTI NÁRODAMiletičova 19, P. O. Box 29820 18 Bratislava 218Slovensko POSUDOK Ivan Stepanovič Konev (28.12.1897 – 21.5.1973) bol významný sovietsky vojvodca a komunistický politik. Pochádzal z ruskej roľníckej rodiny. po ukončení základnej školskej dochádzky pracoval ako pltník a lesný robotník. Na jar 1916 narukoval I. S. Konev do ruskej armády. Ako čerstvý absolvent poddôstojníckej školy bol v roku 1917 prevelený k Juhozápadnému frontu, kde slúžil v 2. samostatnom oddiely ťažkého delostrelectva. V januári 1918 bol demobilizovaný a vrátil sa do rodnej obce Lodejno. Ešte v tom istom roku však vstúpil do komunistickej strany a Červenej armády. Počas občianskej vojny v rokoch 1918 – 1921 sa ako vojenský komisár (politický pracovník) aktívne podieľal na nastolení totalitného režimu v Rusku. Funkciu vojenského komisára zastával Konev do roku 1926. Po absolvovaní dôstojníckych kurzov na vojenskej akadémii v Moskve pôsobil postupne ako veliteľ 50. streleckého pluku (1926 – 1934), 37. streleckej divízie (1934 – 1937) a 2. streleckej divízie (1937 – 1938). V auguste 1938 bol poverený velením skupiny sovietskych vojsk v Mongolsku, ktorá bola v septembri 1938 premenovaná na 57. zvláštny zbor. Súčasne sa stal veliteľom 2. samostatnej armády so štábom v Chabarovsku. Od júna 1940 velil vojskám Zabajkalského vojenského okruhu a v januári 1941 sa stal veliteľom Severokaukazského vojenského okruhu. Počas čistiek v Červenej armáde druhej polovice 30. rokov posielal Konev písomné udania na svojich kolegov. V tejto činnosti pokračoval i v priebehu druhej svetovej vojny, keď donášal na vplyvných veliteľov, ktorým závidel ich vojenské úspechy. Napr. na maršalov G. K. Žukova a A. M. Vasilijevského. Po nemeckom vpáde do ZSSR v júni 1941 bol generálporučík I. S. Konev poverený velením nad 19. armádou. Od 11. septembra 1941 velil Západnému frontu a 12. septembra 1941 bol povýšený na generálplukovníka. V dôsledku katastrofálnej porážky, ktorú utrpeli jeho vojská počas Vjazemskej obrannej operácie (2. – 13. 10. 1941) mu hrozil trest smrti. Pred popravou ho zachránila intervencia generála G. K. Žukova. Následne Konev velil Kalininskému frontu (október 1941 – august 1942), Západnému frontu (august 1942 – február 1943) a Severozápadnému frontu (február – júl 1943). Ani v týchto funkciách nedosiahol veľa úspechov a utrpel obrovské straty. Podľa viacerých vojenských historikov to vyplývalo z jeho bezohľadnej povahy a z ľahostajnosti voči utrpeniu a podriadených vojakov. Obrat v Konevovej vojenskej kariére nastal 9. júla 1943, keď bol vymenovaný za veliteľa Stepného frontu, ktorý zohral dôležitú úlohu pri porážke nemeckých vojsk v bitke pri Kursku a oslobodzovaní východnej Ukrajiny. Od 20. októbra 1943 bol veliteľom 2. ukrajinského frontu. Za úspešnú likvidáciu nemeckých vojsk v Korsuň-Ševčenkvskej operácii bol 20. februára 1944 povýšený na maršala Sovietskeho zväzu. Od mája 1944 až do konca druhej svetovej vojny stál Konev na čele 1. ukrajinskému frontu. V tejto funkcii velil Karpatsko-duklianskej operácii sovietskych a československých vojsk. Po dobytí Sliezska a Saska sa zapojil do útoku na Berlín. 9. mája 1945 vtiahli Konevove vojská do Prahy, z ktorej sa nemecké jednotky deň predtým stiahli. Tento fakt musel byť neskôr zamlčaný, pretože rúcal legendu o oslobodení hlavného mesta ČSR Červenou armádou. Faktom naproti tomu zostáva, že oddiely sovietskej vojenskej kontrarozviedky SMERŠ odvliekli z Prahy asi 1000 občanov ruskej národnosti, ktorí odišli do exilu po boľševickom prevrate v roku 1917. Maršal Konev proti tomu nijako nezakročil a opakovane odmietal riešiť aj sťažnosti československých úradov na kruté správanie sovietskych vojakov voči českému civilnému obyvateľstvu, rabovanie a násilie páchané na ženách. V rokoch 1945 – 1946 bol maršal Konev hlavným veliteľom Strednej skupiny vojsk na území Rakúska. Následne zastával funkciu hlavného veliteľa sovietskych pozemných vojsk a zástupcu ministra ozbrojených síl. Od roku 1950 bol hlavným inšpektorom Sovietskej armády a zástupcom ministra vojenstva. V rokoch 1951 – 1955 stál na čele Karpatského vojenského okruhu. V rokoch 1955 – 1960 bol prvým veliteľom spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy. V tejto funkcii na jeseň 1956 brutálne potlačil protikomunistické povstanie v Maďarsku. V rokoch 1960 – 1961 a 1962 – 1973 pôsobil v Skupine generálnych inšpektorov Ministerstva obrany ZSSR. Počas tzv. druhej berlínskej krízy v rokoch 1961 – 1962 bol Konev hlavným veliteľom sovietskych vojsk v Nemecku, pričom dohliadal na stavbu Berlínskeho múru, ktorý sa stal najznámejším symbolom studenej vojny a rozdeleného Nemecka. Ako vedúci sovietskej vojenskej delegácie navštívil v dňoch 8. – 14. mája 1968, pod zámienkou osláv 23. výročia oslobodenia Československa, Prahu. Hlavnou úlohou delegácie však bola kontrola československých ozbrojených síl a prieskum celkového stavu spoločnosti, ktorá bola súčasťou príprav na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy. Maršal I. S. Konev zomrel v Moskve 21. mája 1973. Politická kariéra I. S. Koneva: Člen Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v rokoch 1918 – 1973.Poslanec Najvyššieho sovietu v rokoch 1937 – 1973.Kandidát ústredného výboru komunistickej strany 1939 – 1952.Člen ústredného výboru komunistickej strany v rokoch 1952 – 1973. Záver: Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujem výstavbu pomníka sovietskeho maršala I. S. Koneva v Banskej Bystrici za nežiaducu.                  PhDr. Tomáš Klubert, PhD. Sekcia vedeckého výskumu ÚPN

Českou verejnosťou už dlhšie rezonuje kauza odstránenia sochy Koneva v Prahe. Vzhľadom na život a (zlo)činy Koneva jej odstránenie považujem za správne a oneskorené.  1. Boľševický komisár Konev v roku 1918 vstupuje do komunistickej strany a stáva sa politickým komisárom v Červenej armáde. Počas prvej svetovej vojny nikdy nebojoval na fronte a nepoznal tamojšie utrpenie a aj preto neskôr patril k bezohľadným veliteľom, ktorý hnal svojich vojakov na zbytočnú smrť a mal jedny z najvyšších strát v celej ČA. Presvedčeným komunistom zostal navždy, okrem členstva v strane, bol aj poslancom Najvyššieho sovietu ZSSR či člen ústredného výboru komunistickej strany.  2. Terorista Historik Jiří Fidler uvádza, že „Po revolúcii 1917 sa z Koneva stal politický pracovník, kedy sa začína zaoberať, dnes by sme povedali určitými teroristickými akciami proti miestnym poľnohospodárom.“ 3. Udavač V 30. rokoch Konev udával iných armádnych veliteľov, pričom v čase stalinských politických procesov stačilo k justičným vraždám naozaj málo. Udal napr. aj maršala Žukova, ktorého osobná intervencia v prospech Koneva, ho zachránila pred trestom smrti za jeho katastrofálne porážky po nemeckom vpáde do ZSSR v 1941.  4. Neosloboditeľ Prahy v 1945 Pražské povstanie vypuklo 5.5.1945. Povstalci – ozbrojení civilisti, nemali veľké šance na úspech proti nemeckej armáde a SS a hrozila im krvavá porážka. Už 6.5.1945 na pomoc povstaniu prichádzajú jednotky antikomunistickej Ruskej oslobodeneckej armády, dovtedy spojenca Nemecka. ROA zachránila povstanie pred porážkou, odsadila napr. letisko Ruzyň, a veľké časti Prahy. Po neúspešných rokovaniach s ČNR následne 8.5. ROA Prahu opúšťa, pričom Nemecko podpísalo akt bezpodmienečnej kapitulácie 7.5.1945.  Povstalci dňa 8.5.1945 dojednali s nemeckými jednotkami v Prahe ich kapituláciu a odchod z mesta do spojeneckého zajatia. Jednotky ČA maršala Koneva vstupujú do Prahy až 9.5.1945 a zvádzajú boje so zvyškami nemeckých ustupujúcich jednotiek. Straty ČA v Prahe boli cca 20 padlých, kým v pouličných bojoch s Nemcami mala ROA straty zhruba 300 mužov. Taktiež zahynulo zhruba 200 zranených vojakov ROA, ktorých NKVD zabila priamo v pražských nemocniciach, hoci povstalci žiadali humánne zaobchádzanie s nimi. Vojská USA už oslobodili Plzeň a boli len niekoľko hodín jazdy od Prahy. Americká obrnená kolóna už dorazila do Prahy. Generál Patton opakovane neúspešne žiadal, aby mohol prísť na pomoc povstalcom. Nebolo mu to velením umožnené, nakoľko sovieti tvrdili, že ich vlastná operácia na pomoc povstaniu sa už rozbehla, no bola to lož. ČA prakticky oslobodzovala už oslobodené mesto a príbeh o oslobodení Prahy ČA je len propagandistická sovietska legenda.  5. Nálety na české mestá Po nemeckej kapitulácii zo dňa 7.5.1945, s ukončením bojov do 8.5.1945, začali nemecké vojská ustupovať na západ s cieľom vzdať sa do zajatia západným spojencom. Keď to však sovieti dňa 9.5.1945 zistili, teda už po skončení vojny,  vydal Konev okamžitý priamy rozkaz letectvu, aby ustupujúce kolóny bombardovalo. Jednak chcel získať slávu  z čo najviac zajatcov a jednak nakŕmiť bezodné sovietske koncentračné tábory Gulagy novými väzňami, využívajúcimi ich otrockú prácu. Pri náletoch zahynulo až 1.300 českých civilistov a po vojne boli nálety neprekvapujúco pripisované Nemcom. 6. Predseda politického súdu  Jeden z najväčších stalinských zločincov Lavrenty Beria, okrem iného minister vnútra či šéf NKVD bol po Stalinovej smrti odstavený od moci, ale vyvstala potreba jeho trvalého odstránenia, pokiaľ možno pod legálnou zámienkou. Bol zvolaný mimoriadny súd, ktorému predsedal Konev a ten odsúdil Berju k trestu smrti za jeho skutočné ale najmä za  vykonštruované zločiny.  7. Kat maďarského povstania 1956 Snahy Maďarov o demokratizáciu socialistického režimu a následné vystúpenie krajiny z Varšavskej zmluvy a vyhlásenie neutrality vyvolali odpoveď zo strany ZSSR v podobe invázie a krvavého potlačenia maďarského demokratického povstania proti stalinskej politike štátu. Vojenskú akciu riadil vrchný veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy – maršal Konev, ktorý ju aj osobne schvaľoval. Po potlačení povstania boli vo vykonštruovanom procese odsúdení na smrť maďarský premiér Imre Nagy a jeho spolupracovníci a v zemi opäť zavládla tvrdá diktatúra.  8. Budovateľ berlínskeho múru Na krátko bol v rokoch 1961-1962 Konev vymenovaný za hlavného veliteľa sovietskych vojsk v okupovanom Nemecku. Počas berlínskej krízy tak pod jeho velením mohol byť postavený berlínsky múr a došlo k zamedzeniu útekov obyvateľov východného bloku na západ.  9. Pomocník pri okupácii Československa Keď sa v šesťdesiatych rokoch aj v ČSSR započal demokratizačný proces, ZSSR prirodzene netúžil po opakovaní krvavého maďarského scenára z 1956 a rozhodol sa preto k vojenskej okupácii štátu. Okupácia si však vyžaduje prieskum terénu a vojenské spravodajské informácie. Preto v máji 1968 prichádza nečakane Konev do ČSSR, oficiálne navštíviť prezidenta Svobodu, v skutočnosti boli v jeho delegácii rozviedčíci, ktorí mapovali situáciu pre inváziu o tri mesiace neskôr. „Konev o tom vedel. Vtedy nebol žiaden penzista, bol členom ÚV strany a generálnym inšpektorom armády“, uvádza historik Jan Adamec. 10. Záver Pri osobe maršala Koneva je zrejmé, že bol ZSSR používaný na špinavú prácu (proces s Berijom, potlačenie maďarského povstania, dohľad na výstavbe berlínskeho múru) no zásadnou je tá skutočnosť, že sa priamo podieľal aj na príprave okupácie ČSSR, čo je minimálne zvláštne, aby štát po skončení okupácie trpel na svojom území sochu okupanta.  Konev si žiadnu sochu nezaslúži Socha Koneva v Prahe bola navyše postavená v roku 1980 a nejde teda o nejaký prejav vďaky Pražanov za oslobodenie ale o symbol sovietskej moci a normalizácie v ČSSR, keďže v čase jej postavenia bola republika 12 rokov okupovaná ZSSR, teda štátom ktorého Konev bol verným služobníkom a mal na okupácii aj svoj osobný podiel. Aj umiestnenie sochy je prejavom cynizmu. Mestská časť Praha 6 bola od roku 1917 domovom mnohých ruských utečencov pred komunizmom, vrátene intelektuálnej elity ruskej emigrácie, ktorí tu postavili družstevné domy či pravoslávnu kaplnku. Práve 1000 týchto utečencov, občanov ČSR, len po obsadení Prahy sovietske orgány uniesli do Gulagov. Nemiestnou je aj reakcia predstaviteľov Ruskej federácie, ktorí odmietajú odstránenie sochy a dokonca začali vo veci trestné stíhanie (zrejme si neuvedomili, že sovietske časy sú už minulosťou). Tvrdenie, že ide o súčasť histórie a do nej sa nemá zasahovať je nenáležité, nakoľko je samozrejmé, že pri zmene režimu sa odstraňujú totalitné symboly minulosti. Pri opačnom výklade by sme doposiaľ mali v Bratislave napr. námestia Adolfa Hitlera (Hlavné nám.) či Stalina (nám. SNP).   Ani argumentácia česko-ruskou zmluvou o priateľstve a spolupráci z 1993 je nenáležitá, nakoľko zmluva nezakazuje premiestňovanie pamätníkov. Navyše, o hroby sovietskych vojakov je u nás dobre a dôstojne postarané, kým kosti československých legionárov v Rusku ležia na smetisku. K tejto problematike sa vyjadrila aj EÚ: „Európsky parlament poznamenáva, že ponechanie pamätníkov velebiacich sovietsku armádu (ktorá tieto krajiny okupovala) na verejných priestranstvách niektorých členských štátov (parky, námestia, ulice atď.), vytvára podmienky na skresľovanie pravdy o dôsledkoch druhej svetovej vojny a na propagáciu totalitného politického systému.“ Neprekvapuje, že ÚPN v roku 2018 dôrazne odmietol návrhy na postavenie sochy

V skratke o základoch otužovania a prvých krokoch k jeho zvládnutiu. Je samozrejmé, že každý človek je iný a nie všetko univerzálne funguje u každého rovnako.  Dôležité je nájsť optimálne nastavenie tela a spôsobu otužovania pre každého. Uvádzam subjektívne rady, ktoré mne vyhovujú a pomohli mi pri začiatkoch otužovania.  Otužovanie Zjednodušenie povedané, otužovanie je vystavovanie tela chladu. Najúčinnejší je spôsob otužovania vodou, keďže voda odoberá teplo z tela 38x rýchlejšie ako vzduch. Tečúca voda, narozdiel od stojacej, odoberá teplo z tela intenzívnejšie. Otužovanie má blahodárne účinky na telo i myseľ a je to azda najlepší, najdostupnejší, najzdravší a najlacnejší šport. Výhody otužovania Zásadné je samozrejme zdravotné hľadisko. Otužovanie zlepšuje napr. imunitný a  kardiovaskulárny systém, znižuje výskyt dýchacích ochorení, zlepšuje termoreguláciu a regeneráciu organizmu atď. Ako uvádza napr. profesor Krčméry, tak otužovaním zvládnete aj konronvírus:  „otužilci prežijú koronavírus bez obáv!“ Samozrejme neplatí, že otužilec nikdy neochorie. Aj otužilci bývajú chorí, avšak menej často a priebeh ochorenia je značne ľahší a kratší.  Bezpečnosť Pri otužovaní, tak ako pri každom športe, je prvoradá bezpečnosť. O vhodnosti otužovania sa je dobré vopred sa poradiť s lekárom. Pri otužovaní je potrebné napredovať systematicky a nie nárazovo. Otužilec nikdy nechodí na jazero sám a taktiež nie je vhodné plávať naprieč jazerom, ale vždy sa odporúča plávať pozdĺž brehu. V prípade ťažkostí sa ľahšie dostane na suchú zem svojimi silami, alebo silami niekoho iného, kým pri skolabovaní alebo kŕči v strede jazera by jeho záchrana bola skutočne veľmi náročná.  Pri zimnom plávaní je vhodné mať so sebou  nafukovací plavák, ktorý je vo výraznej farbe a v plávaní človeka žiadnym spôsobom neobmedzuje.  Ako začať – domáce sprchovanie Aj pri otužovaní je začiatok tá najťažšia časť☺ Optimálnym spôsobom je začať domácim ranným sprchovaním. Toto možno kombinovať aj s večerným, no nie ako jeho náhradu, ale len ako doplnok. V sprche sa vlažnou vodou osprchujú ruky a nohy a napokon trup a chrbát. Následne teplotu vody znížime na minimum a pokračujeme v sprchovaní v tom istom poradí. Potom opäť môžeme na chvíľu teplotu vody mierne zvýšiť na vlažnú a následne opäť na studenú. Studenú vodu v sprche som ľahšie zvládal, keď som sa v sprche pohyboval. Sprcha trvá cca 3 min. Intervaly vlažnej a studenej vody odporúčam striedať v pomere 1:1 v rozsahu 30 sekúnd až minúta. Každou ďalšiu sprchou sa snažíme interval vlažnej vody skracovať až ho napokon vynecháme úplne. Zimné plávanie Otužovať vo vonkajších vodných plochách sa dá kráčaním alebo postávaním vo vode ale samozrejme lepšie je počas pobytu vo vode plávať. Po sprchovacej „príprave“ možno pristúpiť k otužovaniu v exteriéry, napr. na jazere. Ideálny je začiatok septembra s tým, že je potrebné chodiť plávať 2x týždenne. Teplota vody postupne každým týždňom klesá a začiatočník sa postupne dostáva do formy. Vstup do studenej vody môže byť pre telo šokom a nie každý ho pohodlne zvláda. Mne sa osvedčil pomalý, postupný vstup do vody bez zastavania až po krk s tým, že dlane mám nad úrovňou hladiny. Po cca 30 sekundách sa človek skľudní a rozdýcha a telo začína „kúriť“ a vtedy dlane ponáram do vody a začínam plávať. Dnes je enormné množstvo otužileckých združení a klubov a záujemcovi sa stačí na niektorý v blízkosti jeho domova obrátiť a pridať sa. Čas strávený vo vode ide niekedy veľmi pomaly a subjektívne sa výkon oveľa ľahšie zvláda, keď je vo vode viacero ľudí. Aj z hľadiska bezpečnosti je lepšie plávať v skupine viacerých ľudí. Po pobyte vo vode sa ihneď neobliekam, ale po osušení absolvujem krátku rozcvičku, telo sa samo začína zahrievať a až po niekoľkých minútach sa pomaly začínam obliekať. Krátka rozcvička je vhodná aj pred samotným otužovaním. Pravidelnosť Ranná sprcha sa odporúča každodenne, vonkajšie plávanie 2x týždenne. Niektorí otužilci sprchu neobľubujú a chodia výhradne plávať do exteriéru, avšak toto určite neodporúčam, nakoľko ako bolo uvedené, ranná sprcha je základ otužovania. MUDr. Jozef Makai, jedna z osobností slovenského otužovania: „Základom otužovanie sa je domáce otužovanie . Ak sme v časovej tiesni, ranné otužovanie radšej vynecháme, otužovať sa v zhone nie je dobré na psychiku. Snažíme sa často nevynechávať ranné otužovanie, pravidelný kontakt so studenou vodou je veľmi dôležitý.“ V prípade nastupujúcej choroby je nevyhnutné s otužovaním prestať a to až do vyzdravenia. Intenzita Otužilecká rovnica: teplota vody v stupňoch Celzia x2 = maximálny počet minút vo vodeRanná sprcha má trvať cca 3 min. Vonkajšie plávanie záleží od výdrže otužilca, zjednodušený orientačný výpočet podľa otužileckej rovnice mi však vždy pomohol ľahko stanoviť potrebný čas otužovania. (Ak má napr. voda 7 stupňov tak čas pobytu vo vode je 14  minút.). Čas strávený vo vode aj pri nízkych teplotách by mal byť do 5 min., ale všetko záleží od kondície a psychického stavu otužilca. Nie je vhodné sa preceňovať.  Pomôcky na otužovanie Prsty na rukách sú Achillovou pätou otužilca, nakoľko majú minimum tuku a enormnú sieť nervových zakončení a pri vstupe do studenej vody, organizmus koncentruje telesné teplo z končatín do jadra. Z týchto dôvodov začínajú v chlade tŕpnuť prsty ako prvé. A to je dôležitý signál tela otužilcovi, že je čas vyjsť z vody. V tomto smere sa otužilcom výslovne neodporúča používať neoprénové rukavice, ktoré prsty chránia pred chladom. Síce otužilec subjektívne vydrží vo vode dlhšie, ale tento výkon nemusí byť primeraný jeho schopnostiam a riskuje zdravotné komplikácie. Je to podobné, ako keby sme vo vozidle svietiacu kontrolku poruchy motora zakryli a tvárili sa, že sme problém vyriešili, no v skutočnosti jeho následky môžu byť oveľa vážnejšie než bola pôvodná porucha. Neoprénové rukavice zväčša otužilcom odporúčajú len internetové obchody, ktoré ich samy predávajú. Pri každoročnej akcii preplávania Dunaja sú takéto rukavice organizátormi výslovne zakázané. Rukavice pritom popierajú samu podstatu otužovania a tou je vystavovanie tela chladu a nie bráneniu sa pre ním. Základná výbava otužilca sú len plavky, čiapka a prípadne obuv do vody, nie vyššia ako členok a bez izolačných účinkov, chrániaca len chodidlo pred zranením v podobe stúpenia na ostrý kameň či ľad a pod.  Životný štýl Otužilec nosí vzdušné a ľahké oblečenie. Rukavice a šál nepoužíva a pokiaľ nesneží alebo neprší tak si vystačí s tričkom alebo svetrom. Taktiež pri spánku sa spí pri nízkej teplote a všeobecne doma zbytočne neprekuruje domácnosť a často vetrá, chodí na prechádzky a pod. Ja osobne som si všimol, že čím viac som čiapku a šál používal, tým častejšie som bol chorý, no po ich odstránení sa situácia zmenila a každoročné choroby, s potrebou antibiotík, jednoducho ustali.  Exhibicionizmus Aj keď v súčasnej dobe otužovanie zažíva nebývalý rozkvet, treba mať na zreteli, že by nemalo ísť o módu záležitosť ale v prvom rade o náročnú fyzickú aktivitu s cieľom podpory zdravia. Nesprávny spôsob otužovania môže byť

Advokát sa živí poskytovaním právnych služieb. No keďže nie každý vie, ako správne pristupovať k advokátom v určitých situáciách, nasledujúci manuál môže byť nápomocný potencionálnym klientom.  1. Potrebujem sa len niečo spýtať. Základná hláška potencionálneho klienta, ktorý by rád získal právne poradenstvo zdarma. Konzultácia je činnosť advokáta, ktorá je prirodzene spoplatnená aj v prípade, že zákazník je advokátov známy. Tiež nás nenapadne sa ísť ostrihať k známej kaderníčke bez platenia len z dôvodu, že sa poznáme.  2. Môj známy sa chce len niečo spýtať. Vyšší level predchádzajúceho bodu, kedy už potencionálny klient nežiada bezplatné právne služby pre seba ale aj pre svojho kamaráta.  3. Ahoj bráško, šéfko, kámoško… Milé oslovenie v telefóne, ktoré dôverne pozná každý advokát, po ktorom volajúci plynule prechádza k bodu 1. 4. Hodíš mi len na tú zmluvu očko? Skutočný zmysel tejto otázky je zhruba tento: „Potrebujem, aby si mi detailne prešiel a spripomienkoval celú zmluvu a chcem to zdarma.“ Nedá sa zmluva len preletieť, pretože v nej môže byť skrytá nástraha, ktorú by bolo možné ľahko prehliadnuť a táto „chybička“ by mohla spôsobiť, že klient príde o rodinný dom. Od lekára taktiež nežiadame, aby náš chorobopis len v rýchlosti preletel a predpísal lieky.  5. Nepošleš mi vzor zmluvy? Elegantný pokus získať od advokáta bezplatne zmluvu, aby si do nej klient len doplnil svoje údaje a nemusel podľa neho zbytočne utrácať. Lenže právo nefunguje na princípe vzorov, ktoré stačí vyplniť a všetko dobre dopadne. 6. Tak veľa za spísanie jednej zmluvy?  Niekoľko sto eúr za spísanie či spripomienkovanie zmluvy na kúpu bytu s celoživotnou hypotékou sa môže niekomu zdať veľa, na druhej je to skutočne symbolická protihodnota za ochranu kupovanej nehnuteľnosti, pretože v prípade, že by táto zmluva nebola dobrá a klienta by poškodila, tak mu advokát ručí za spôsobenú škodu celým svojim majetkom.  7. Uhradím odmenu až keď spor  vyhráme. Úspechová odmena je síce možná, ale nie je veľmi častá a ani spravodlivá. Advokát totiž prípadu môže venovať desiatky hodín práce a nemusí v ničom pochybiť, no aj tak sa úspech v spore dostaviť nemusí. Nepísané pravidlo je to, že úspechovú odmenu žiadajú najmä tí klienti, ktorých šanca na úspech v spore nie minimálna.  8. Nemôžeš to spraviť zdarma? Väčšina advokátov poskytuje právne služby v odôvodnených prípadoch zdarma, ale skutočne si myslíš, že práve ty si tento sociálne odkázaný prípad? Okrem toho, aby advokát mohol poskytovať bezplatné právne služby potrebným, tak je nevyhnutné, aby mal zabezpečený chod svojej kancelárie aj svoj príjem a to je možné docieliť len výkonom za odplatu, tak ako pri každom inom zamestnaní.  9. Nedalo by sa bez faktúry? Nuž, nedalo. Prijatie odmeny za právne služby bez ich zaúčtovania je daňový delikt, prípadne trestný čin. Je spravodlivé požadovať od advokáta, aby podstúpil takéto riziko len z dôvodu malej zľavy?  10. Volať je predsa možné kedykoľvek. Aj advokát má svoj súkromný život a preto nie je  úplne vhodné volať na mobilný telefón o siedmej večer, keď mi napadne, že by som sa chcel niečo ohľadom právneho problému spýtať. Tiež nie je úplne šťastné, nechávať advokátovi odkazy v aplikácii whatsapp alebo hlasové správy.