Meno autora: Adam Puškár

Konflikt záujmov môžeme vnímať v rovine zákonnej a v rovine etickej. V našom príspevku sa budeme zaoberať len konfliktom záujmov z pohľadu právnej úpravy. Zameriame sa pritom na oblasť obecnej samosprávy, konkrétne na dva typy verejných funkcionárov – starostov obcí/primátorov miest a poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev. Verejnosť je nateraz informovaná prostredníctvom médií o úprave legislatívy zo strany MV SR a Prezídia HaZZ najmä vo vzťahu k Dobrovoľným hasičským zborom obcí (ďalej len DHZO), ktorých zriaďovateľom je mesto, či obec. Počujeme hlasy, ktoré deklarujú jednak zmenu názvu z DHZO na Obecný hasičský zbor (ďalej len OHZ), ale zároveň i úpravu absentujúceho právneho vzťahu medzi členom OHZ a obcou. Členovia OHZ, ktorý zriadi obec , by mali po novom vykonávať svoju činnosť na základe dohody o dobrovoľníckej činnosti. Ako by mala takáto dohoda vyzerať a čo by malo byť jej obsahom nateraz nevieme. Vieme však, že veľa členov DPO SR, ale i časť nečlenov , ktorí sú zaradení do hasičských jednotiek súčasných DHZO, sú poslancami obecných a mestských zastupiteľstiev, či starostami a primátormi. Do našej redakcie prišlo mnoho otázok, ktoré sa týkajú práve tejto problematiky. Čitateľov zaujímalo, či môže poberať (na základe dohody o vykonaní práce) finančnú odmenu člen DHZO, ktorý zároveň zastáva post poslanca, starostu, či primátora. Na túto otázku sme sa spýtali člena DHZ Stupava a zároveň člena Republikovej organizačno-právnej komisie DPO SR JUDr. Adama Puškára. Vami načrtnutá problematika je predovšetkým upravená v zákone o obecnom zriadení. Podľa ustanovení tohto právneho predpisu je funkcia starostu aj poslanca obce nezlučiteľná s funkciou zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený [1]. Nie je v rozpore so zákonom, že v prípade, že starosta alebo poslanec obce je aj členom dobrovoľného hasičského zboru obce, naopak takáto situácia je žiadúca a správna.  Takýto funkcionár však nemôže byť zároveň aj zamestnanom obce, z dôvodu zrejmého konfliktu záujmov, keby by napr. starosta ako štatutár obce bol v prípade vykonávania inej funkcie zamestnanca obce zároveň aj sám svojím podriadeným zamestnancom. Ani prípadné uzatvorenie dohody medzi poslancom a obcou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, typicky dohoda o vykonaní práce, by na nezákonnosti takéhoto postupu nič nezmenilo, nakoľko aj v prípade takejto dohody sú zmluvné strany opäť zamestnávateľ a zamestnanec a aj z tohto dôvodu sú tieto dohody upravené v Zákonníku práce. Medzi pracovnoprávne vzťahy radíme pochopiteľne i dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru [2].  Prípadné uzatvorenie inej dohody s finančnou odmenou, napr. dohody o spolupráci alebo dohody o poskytovaní služieb medzi obcou a poslancom – hasičom, je len obchádzaním Zákonníka práce, so všetkými s tým súvisiacimi následkami, od možnej pokuty Národného inšpektorátu práce až po reálne založenie pracovného pomeru – aj bez podpísania pracovnej zmluvy.  Ani v režime zákona o dobrovoľníctve by odplatnosť hasičskej činnosti starostu alebo poslanca obce nebola možná. Dobrovoľník je zo svojej podstaty osoba vykonávajúca činnosť bezplatne a túto definíciu aplikuje aj uvedený zákon o dobrovoľníctve [3]. Z uvedeného je zrejmé, že starosta alebo poslanec, vykonávajúci činnosť v DHZO na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti by bol povinný túto činnosť vykonávať bezodplatne.   V zásade preto nepovažujem za správne ani zákonné, aby funkcionári obce vykonávali v prospech obce činnosť v DHZO za odmenu formou dohody o vykonaní práce, nakoľko tým zakladajú pracovnoprávny vzťah. To platí aj v prípade, ak by svoju činnosť formálne nazvali iným spôsobom, avšak obsahovo by zrejme išlo o výkon závislej práce, čo zakladá individuálny pracovnoprávny vzťah.   Uvedené obmedzenia však neplatia pre iné fyzické osoby, čiže okrem starostov a poslancov, môžu tieto osoby vykonávať činnosť v DHZO aj za prípadnú odmenu alebo aj priamo v pracovnom pomere ako zamestnanci obce.  [1]  § 11 ods. 2 písm. b/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadeníFunkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený; to neplatí, ak zamestnanecobce je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie poslanca,§ 13 ods. 3 písm. b/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadeníFunkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený; to neplatí, ak zamestnanecobce je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie poslanca. [2]  § 1 ods. 5 Zákonníka prácePracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanejmimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. [3]  § 2 ods. 1 zák. č. 406/2011 o dobrovoľníctveDobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenuvykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenúna svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, ak dobrovoľníckučinnosťa) vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jejzo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre nehozáväzného dokumentu,b) nevykonáva pre orgán alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je členom, zamestnancom, žiakom aleboštudentom,c) vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

V praxi často dochádza k zamieňaniu označení Dobrovoľný hasičský zbor „DHZ“ a Dobrovoľný hasičský zbor obce „DHZO“ a to neraz aj zo strany ich samotných členov. DHZ je základnou organizačnou jednotkou DPO SR[1], členstvo sa neviaže na skúšky ani zdravotný stav, keďže DPO SR je občianske združenie a nevyvíja zásahovú protipožiarnu činnosť.  DHZO je zásahová hasičská jednotka obce, ktorá plní úlohy súvisiace s likvidáciou požiarov a vykonávaním záchranných prác[2]. Táto jednotka musí byť vybavená potrebnou technikou, jej členovia výstrojom a výzbrojou a pre ich zaradenie do výjazdovej jednotky je potrebné absolvovať základný kurz, mať lekársky potvrdenú zdravotnú spôsobilosť, atď.  Vo väčšine DHZO ich členstvo splýva s členstvom v DPO SR, čo však neznamená, že ich možno zamieňať, či stotožňovať. Vždy pôjde o dva samostatné subjekty, aj keď v konkrétnej obci sa môže ich členská základňa úplne prekrývať[3]. Nie je ale správne napr. označovať výjazdovú hasičskú jednotku ako DHZ Stupava namiesto DHZO Stupava, čo je markantný rozdiel, analogicky ako medzi občianskym združením, zriadeným za účelom zlepšenia bezpečnosti mesta a mestskou políciou.  Názov DHZO sa z pochopiteľných dôvodov jeho zameniteľnosti s DHZ nejaví ako vhodný a správny a to aj s prihliadnutím a tú skutočnosť, že obec môže zriadiť DHZO nie len z dobrovoľníkov, ale aj zo zamestnancov, čo však potom logicky neguje pojem dobrovoľníka. Obec pritom DHZO nezriaďuje dobrovoľne, ale ako svoju zákonnú povinnosť.  Za pozornosť stojí aj už neúčinná právna úprava ku dňu 31.03.2014[4], kedy namiesto DHZO bola táto jednotka pôvodne označovaná ako obecný (mestský) hasičský útvar, ak bol zložený zo zamestnancov obce, alebo ako obecný (mestský) hasičský zbor, ak bol zložený z fyzických osôb (neplatení dobrovoľníci)[5].  Otázka v nadpise článku je teda čisto rečnícka. Hasičské jednotky obcí sa nemali nikdy premenovať a tieto nemali byť označované ako DHZO. Javí sa preto ako žiaduce, namiesto nešťastného označenia DHZO, vrátiť sa k pôvodnému vhodnému označeniu –  obecný hasičský zbor.   JUDr. Adam Puškár, člen DHZM Stupava  [1]           čl. 35 ods. 1 stanov DPO SR [2]           § 33 ods. 1 a nasl. zák. č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi [3]           Informácie o Dobrovoľných hasičských zboroch„DHZ je základnou organizačnou jednotkou organizačnej štruktúry DPO SR. Svoju činnosť rozvíja v súlade so Stanovami DPO SR a Zákonom o ochrane pred požiarmi, Zákonom o obecnom zriadení a ďalšími všeobecne záväznými predpismi. Ustanovuje sa v obciach a u právnických osôb. DHZ napomáha vytvárať pre dobrovoľnú hasičskú jednotku v súčinnosti s orgánmi obce a právnickej osoby personálne, organizačné, technické a materiálne podmienky. Z poverenia orgánov obce alebo právnickej osoby plní úlohy dobrovoľného hasičského zboru obce (ďalej len DHZO), prípadne funkciu DHZ (dobrovoľný hasičský zbor) právnickej osoby. Pokiaľ DHZ toto poverenie má, riadi sa vo svojej činnosti zákonnými ustanoveniami o požiarnej ochrane.“Dostupné on-line: https://www.dposr.sk/index.php/organizacna-struktura/dhz [4]           Zákon č. č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení účinnom ku dňu 31.03.2014. [5]           Paradoxne, túto zásadnú terminologickú zmenu dôvodová správa k zákonu č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky, ktorým boli názvy obecný hasičský zbor resp. útvar nahradené termínom DHZO, dostatočným spôsobom nevysvetlila. Dôvodová správa uvádza: „Návrhom novely zákona o ochrane pred požiarmi sa ruší obecný hasičský zbor a obecný hasičský útvar a zriaďuje sa dobrovoľný hasičský zbor obce, pri zriaďovaní ktorého sa predpokladá širšie zapájanie dobrovoľnej požiarnej ochrany a ich personálnych zdrojov tak, ako to vyplýva z koncepcie celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov hasičských jednotiek na území Slovenskej republiky.“

Prvá známa žena v hasičskej zásahovej jednotke bola otrokyňa Molly Williamsová[1] v USA, v meste New York, a to už v roku 1815. Následne, až v roku 1982 dosiahla Brenda Berkmanová úspech pred federálnym súdom USA, ktorý svojím rozhodnutím ukončil diskriminačné praktiky voči ženám zo strany hasičského zboru a umožnil im vstup doň[2]. Že išlo o správne rozhodnutie preukázala Brenda Berkmanová okrem iného jej zásahom pri záchrannej akcii po teroristickom útoku v troskách Svetového obchodného centra dňa 11. septembra 2001, ktorého sa zúčastnila spolu s ďalšími hasičkami[3]. Ťažko akceptovateľná výhovorka v podobne ťažkých bremien Stále však na Slovensku pretrvávajú určité stereotypy ohľadne nemožnosti nasadenia žien do zásahových jednotiek a to prekvapujúco aj z miest najvyšších, napr. od bývalého prezienta  Hasičského a záchranného zboru Jozefa Paluša, ktorý uviedol, že „zásahová činnosť hasičov patrí medzi práce „ženám zakázané“.“[4]V dôsledku tejto chybnej politiky profesionálni hasiči skutočne nemajú v zásahovej jednotke žiadnu ženu. Odôvodnením tejto praxe je zákonné hmotnostné obmedzenie bremien do váhy 15kg, ktoré ženy môžu maximálne zdvíhať, oproti mužom povoleným bremenám s hmotnosťou do 50kg[5]. Zároveň však treba uviesť, že napr. 50 ročný muž má povolenú maximálnu hmotnosť zdvíhaného bremena už len 35 kg resp. 30 kg, čo už nie je taký zásadný rozdiel oproti bremenám s váhou 15 kg, povoleným ženám do 29 rokov. Ženy by aj v súčasnosti mohli vykonávať v hasičských jednotkách zásahovú činnosť a ak by sa vyskytlo bremeno s vyššou ako prípustnou hmotnosťou, tak ho jednoducho zdvíhať nebudú, alebo ho zdvihne viacero ľudí či pomôže technika tak isto, ako keď by mal hasič mužského pohlavia zdvíhať bremeno vážiace viac ako povolených 50 kg, resp. 30kg. Hmotnostné obmedzenie zdvíhaných bremien preto nemá za následok absolútnu nemožnosť žien slúžiť v zásahovej hasičskej jednotke.  Je prirodzene právne a ľudsky neudržateľný stav faktickej diskriminácie, ak ženy bez výnimky nemajú  možnosť byť členkami výjazdových jednotiek len z dôvodu ich pohlavia[6]. V mnohých krajinách ako USA, Kanada, Nový Zéland sa ženy mohli stať plnohodnotnými hasičkami až po úspešných antidiskriminačných žalobách a navždy tak zmeniť zažitú predstavu hasičského zboru ako pánskeho klubu. Dnes už ženy môžu vykonávať rôzne činnosti ako napr. riadiť bojový tank či stíhacie lietadlo, čo sú aktivity určite fyzicky aj psychicky minimálne rovnako náročné, ako činnosť vo výjazdovej hasičskej jednotke[7]. Vhodný príklad – dobrovoľné hasičky Skutočnosť, že mnohé dobrovoľné hasičské zbory obcí majú ženy vo výjazdových jednotkách a tieto zásahovú činnosť aj reálne vykonávajú dáva vedeniu profesionálnych hasičov nepochybne dôvod na prehodnotenie ich doterajšej protiústavnej praxe.  Ženy sú zaradené vo výjazdových jednotkách v mnohých dobrovoľných hasičských zboroch obcí (DHZO Bratislava – Staré Mesto, DHZO Petržalka, DHZO Devínska Nová Ves, DHZO Rača atď.) a tieto hasičky pravidelne vykonávajú zásahovú činnosť a to nie len pri technických zásahoch, ale napríklad aj pri požiaroch. V niektorých dobrovoľných hasičských zboroch obcí majú pritom ženy aj funkciu veliteľky.  Napokon, aj v prípade umožnenia vstupu žien do zásahových jednotiek v HaZZ sa nepochybne ich štruktúra zásadne nezmení. V krajinách, kde ženy môžu do takýchto jednotiek vstupovať je ich percentuálne zastúpenie aj tak mimoriadne nízke. V USA je z celkového počtu hasičov žien menej ako 10%[8]. Zamyslenie na záver Umožnenie vstupu žien do zásahových jednotiek HaZZ bude mať však aj ten následok, že Slovensko už nebude v diskriminácii žien v prístupe k zamestnaniu prekvapujúco zaostávať za krajinami, ktoré nepatria v otázke ženských práv práve k svetovej elite, ale napriek tomu v nich hasičky vo výjazdových hasičských jednotkách slúžiť môžu, ako Irán[9], Pakistan[10], Turecko[11], či Saudská Arábia[12]. Je zrejmé, že zo strany HaZZ nedochádza k správnej aplikácii nariadenia vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami aj preto, že v iných krajinách majú taktiež obdobnú legislatívu s hmotnostným obmedzením bremien pre ženy, no ani to nie je prekážkou ich výkonu zásahovej činnosti[13], prípade ďalšie krajiny hmotnostné maximá zdvíhaných bremien nestanovujú[14]. Je tiež zrejmé, že hmotnostné obmedzenie zdvíhaného bremena na 15 kg je aj tak mimoriadne a zbytočne nízke, keďže je to priemerná hmotnosť 3 ročného dieťaťa, ktoré každá matka bez problémov opakovane zdvíha. Účelom slovenského nariadenia je ochrana žien pri práci a nie ochrana žien pred prácou.  Že je téma zásahových hasičiek spoločensky stále aktuálna, vidieť aj na príklade animovaného filmu „Nezlomná“ z roku 2022, ktorý pojednáva o príbehu mladej ženy, ktorá sa snaží stať hasičkou, napriek nesúhlasu okolia. Táto rozprávka môže byť inšpiratívna pre zodpovedných, ktorí doposiaľ blokujú službu žien vo výjazdových jednotkách. Zostáva len dúfať, že vedenie HaZZ ich chybnú personálnu politiku zmení samo, v poučení sa z historického vývoja, rozhodnutí najvyšších súdov, či zásahu hasičiek v troskách Svetového obchodného centra. Zásahová činnosť patrí medzi práce ženám zakázané len preto, že si to tak želá vedenie HaZZ, ktoré môže túto prax kedykoľvek ukončiť a nečakať, kým mu to prikáže slovenský súd, pretože je len otázkou času, kedy sa nájde slovenská Brenda Berkmanová.  Uvedený článok bol publikovaný v časopise Požiarnik, č. 8/2022  [1]           Women in Firefighting: A Brief History. Dostupné online: https://www.womeninfire.org/firefighters/history-of-women-in-firefighting/ [2]           Rozhodnutie federálneho súdu USA pre východný okres New Yorku vo veci Berkman v. City of New York, 536 F. Supp. 177 (E.D.N.Y. 1982) [3]           On 9/11, Women Were Heroes Too. Dostupné online: https://www.nyu.edu/about/news-publications/news/2016/september/fdny-captain-brenda-berkman-on-9-11.html [4]           Zásahová činnosť hasičov patrí podľa ich šéfa medzi práce ženám zakázané.Dostupné online: https://domov.sme.sk/c/796280/zasahova-cinnost-hasicov-patri-podla-ich-sefa-medzi-prace-zenam-zakazane.html [5]           Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami [6]           Diskrimináciu na základe pohlavia prirodzene zakazujú viaceré kľúčové právne normy ako napríklad Čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, § 2 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon). [7]           V roku 2000 Súdny dvor EÚ rozhodol, že nemecký zákon, ktorý neumožňoval ženám službu v armáde na pozíciách, pri ktorých sa používajú zbrane, teda všetky pozície okrem zdravotnej služby a vojenskej hudby, je v rozpore so  zásadou rovnakého zaobchádzania unijného práva.Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, Tanja Kreil v. Bundesrepublik Deutschland,  C-285/98. [8]           While the number of women is increasing, females still make up less than 10 percent of the U.S. fire service. Dostupné online: https://www.nfpa.org/News-and-Research/Publications-and-media/Press-Room/News-releases/2020/Females-still-make-up-less-than-10-percent-of-the-US-fire-service [9]           Iran women firefighters blaze a trail. Dostupné online: https://www.aljazeera.com/news/2006/3/8/iran-women-firefighters-blaze-a-trail [10]           Meet Pakistan’s first female fire fighter. Dostupné online: https://www.bbc.com/news/av/world-asia-34427826 [11]            ibb itfaiye tarihinde bir ilk; kadın itfaiyeciler iş başında!Dostupné online: https://www.ibb.istanbul/arsiv/38150/ibb-itfaiye-tarihinde-bir-ilk-kadin-itfaiyeci [12]           For 1st Time in Saudi Arabia, Women Engage in Firefighting.Dostupné online: https://see.news/for-1st-time-in-saudi-arabia-women-engage-in-firefighting/ [13]           Maximálna odporáčaná hmotnosť zdvíhaného bremena pre ženy je v Nemecku 15

Vláda SR dňa 22.10.2020 prijala uznesenie č. 678, publikované pod. č. 290/2020  Z. z., v ktorom obmedzila slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 24. októbra 2020 do 1. novembra 2020 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa.  Zo zákazu vychádzania boli ustanovené rôzne výnimky, najmä cesta do a zo zamestnania a cesta na výkon podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti. Porušenie tohto zákazu vychádzania je pochopiteľne priestupkom s možnosťou uloženia pokuty až do výšky 1659,- eur. Členovia dobrovoľných hasičských zborov obcí však nie sú pri svojej hasičskej činnosti vo výkone zamestnania a je zrejmé, že na nich sa výnimka zo zákazu vychádzania nevzťahovala a teoreticky by mohli byť napr. pri dezinfikovaní verejných priestranstiev priestupkovo postihnutí. Z uvedeného dôvodu niektoré zbory radšej pozastavili svoju činnosť. Treba však uviesť, že aj keď uznesenie vlády nie je ideálne a pozabudlo do výnimiek uviesť aj dobrovoľných hasičov, tak títo by nemali mať  žiadne obavy a môžu činnosť vykonávať aj naďalej. Jednak je absurdná predstava, že by sa nejaký úradník rozhodol uložiť pokutu za spoločensky prospešnú bezplatnú činnosť, len na základe formalistického výkladu zákona. Za ďalšie, aj keby by dobrovoľní hasiči formalisticky porušili zákaz vychádzania, tak by k spáchaniu priestupku nedošlo a to z dôvodu absencie materiálnej stránky priestupku, čo je spoločenská nebezpečnosť takéhoto konania. Zákonná definícia priestupku podľa § 2 ods. 1  zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch je pritom nasledovná:  „Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.“ Výkon činnosti dobrovoľného hasiča žiaden záujem spoločnosti neohrozuje ani neporušuje, ale naopak, spoločenský záujem podporuje a chráni, napr. dezinfikovaným verejných priestranstiev. Spoločenská nebezpečnosť takéhoto konania je nulová. K naplneniu skutkovej podstaty priestupku musí byť prítomná ako formálna stránka priestupku, tak aj materiálna stránka. Ako v minulosti uviedol napr. aj Najvyšší súd SR, stanovisko Snj 116/99 správneho kolégia, ak konkrétny skutok nenapĺňa materiálny znak, tak nie je priestupkom, aj keď sú splnené formálne znaky priestupku.    V súčasnej situácii tak nie je žiaden zákonný dôvod na pozastavenie činnosti dobrovoľných hasičských zborov obcí.

Značný spoločenský ohlas získal prípad hasiča, ktorý  pri ceste na zásah prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 64km/hod. a polícia mu udelila pokutu 800,- eur.   Hasič Jozef je členom Dobrovoľného hasičského zboru obce Veľké Kostoľany, na pozícii strojník – vodič. Z tohto dôvodu musí pravidelne absolvovať kondičné jazdy, musí mať potvrdenie o zdravotnej i psychickej spôsobilosti vodiča. Je dobrovoľným hasičom takmer 25 rokov a nikdy nespáchal žiaden priestupok.  Skutkový stav: Dňa 20.07.2019 bol hasičskej jednotke vyhlásený poplach z dôvodu požiaru. DHZO Veľké Kostoľany je v kategórii A, čo znamená, že je povinný vykonať výjazd techniky do 10 min. od vyhlásenia poplachu a z tohto dôvodu je aj prvovýjazdovou jednotkou, ktorá často operuje sama, bez účasti profesionálnych hasičov, tak ako v tomto prípade, kedy profesionálni hasiči boli nasedení na inom mieste.   Po vyhlásení poplachu o 15:02 hod. sa Jozef ponáhľal do požiarnej zbrojnice, aby mohol ako vodič, vykonať výjazd na miesto požiaru. Cestou však prekročil maximálnu povolenú rýchlosť a o 15:05 hod. bol zastavený hliadkou polície a napokon mu bola uložená bloková pokuta vo výške 800,- eur.  Išlo pritom o „klasické“ meranie rýchlosti pri vjazde do obce na rovinke.  Policajti pochybili: Nemožno spochybniť, že Jozef porušil dopravné predpisy a objektívne spáchal dopravný priestupok. Rovnako však zásadne pochybili aj policajti, ktorí Jozefa zastavili a to z nasledovných dôvodov.  1. Výška uloženej pokuty Pokuta za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti je v rámci blokového konania najvyššia možná. Sankcia je tak síce v rámci zákonnej sadzby, avšak policajti sa pri jej ukladaní dôsledne neriadili zákonom o priestupkoch č. 372/1990 Z.z., ktorý napr. v § 12 ods. 1 stanovuje: „Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.“ Z uvedeného je zrejmé, že policajti žiadnym spôsobom nevyhodnotili:následky priestupku – tie fakticky nenastali žiadne, nakoľko nedošlo k nehode ani ku škodeokolnosti, za ktorých bol spáchaný – motiváciou priestupku bol dobrý úmysel pohnútky – snaha o nezištnú pomoc spoločnosti v čase jej ohrozenia osobu páchateľa – čestný a svedomitý občan, ktorý nikdy predtým zákon neporušil. Má zdravotné a psychologické vyšetrenie na vedenie nákladných vozidiel, vozidiel s právom prednostnej jazdy, vodičský preukaz na nákladné vozidlá.  Tieto skutočnosti nebezpečnosť priestupku nevylučujú, ale výrazným spôsobom ju znižujú, nakoľko ide o trénovaného vodiča. Samozrejme, ak by Jozef dopravnú nehodu svojou nezodpovednou jazdou spôsobil, tak ponesie za ňu plnú zodpovednosť. Taktiež by bolo vhodné, aby sa policajti zamerali na § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch, podľa ktorého „Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.“ a zvážili takýto procesný postup.  Skutočne si ťažko možno predstaviť ukážkovejší prípad priestupku, kedy by sa sankcia mala pohybovať na spodnej hranici sadzby. Tým, že mu policajti uložili pokutu v maximálnej možnej výške, tak jeho konanie dali fakticky do roviny s cestným pirátom – napr.  s vodičom, ktorý v obci prekročil rýchlosť pri nelegálnom závode v obci, pri jazde sa natáča na mobilný telefón, či šoféruje pod vplyvom alkoholu. Pri uloženej pokute v tomto prípade absentuje akákoľvek individualizácia sankcie. Pravdou však je, že Jozef nemal s uložením blokovej pokuty súhlasiť, avšak bol z celej situácie natoľko v strese, že sa policajtom podvolil.  2. Zmarenie účasti hasiča na zásahu Problematickejším než absolútne neprimeraná výška uloženej pokuty sa javí zdržanie Jozefa policajtmi do tej miery, že tento sa nestihol zúčastniť na výjazde hasičov. Jozef pritom vykonáva funkciu vodiča a ak by do zbrojnice nedorazil aj iný vodič, tak by hasičská technika nevyrazila vôbec. Absolútne nepochopiteľné je konanie policajtov, ktorí ignorovali Jozefove žiadosti, aby si jeho údaje opísali a pustili ho na hasičský zásah. Policajtom taktiež ukázal hasičský odev, správu v mobilnom telefóne o vyhlásení poplachu atď. Uvedené tiež konštatovala správa hasičov o zásahu, v ktorej sa konštatuje, že „Službukonajúci príslušníci PZ neprejavili záujem o overenie opodstatnenosti výjazdu a ani mu až do vybavenia formalít nedovolili pokračovať v jazde.“  Nazdávam sa, že nebolo správne ani zákonné, aby v dôsledku dopravného priestupku policajti zdržali či dokonca zmarili výjazd hasičskej jednotky k požiaru. Údaje vodiča si mohli zapísať a priestupok následne prejednať v správnom konaní a vodičovi bezodkladne umožniť pokračovať k zásahu. Naopak, vhodným by bolo konanie policajtov, ktorí by vozidlo Jozefa so zapnutými majákmi sprevádzali na hasičskú zbrojnicu. Svojím konaním policajti postupovali v rozpore so zásadou primeranosti a zdržanlivosti v zmysle § 8 ods.  1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore podľa ktorého „Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister.“ Taktiež nekonali podľa čl. 8 Etického kódexu policajta, ktorý stanovuje, že „Správanie policajta voči občanom je transparentné. Policajt prejavuje slušnosť, rešpekt, taktnosť a ohľaduplnosť voči všetkým osobám bez rozdielu.“ Nebolo však slušným správaním, keď policajti na žiadosti a prosby Jozefa, aby ho nechali pokračovať k zásahu reagovali povýšenecky a s posmeškami napr. že preukaz na VZR má dnes už každý kamionista, že nebudú skúmať reálnosť jeho výjazdu, že či si stále myslí, že výjazd stihne, atď.  3. Odmietnutie polície priestupok riadne objasniť Absolútne zarážajúcou je však oficiálna reakcia polície na FB: „Policajti sa denno-denne stretávajú s rôznymi výhovorkami vodičov a nie je v ich silách overiť pravdivosť každej z nich.“ Uvedené znamená, že polícia protizákonne nezisťuje skutkový stav veci a len mechanicky pristupuje k ukladaniu pokút. Predstavme si analogickú situáciu, kedy by sudca odsudzoval ľudí bez toho, aby dôsledne zistil ich vinu s tým, že nie je v jeho silách overovať si obhajobu každého z obžalovaných.  Polícia fakticky konštatuje, že rezignovala na objasňovanie dopravných priestupkov, napr. na overenie si pravdivosti „výhovorky“ Jozefa, i keď policajtom túto preukázal a nebolo by žiadnym problémom zo strany policajtov si cez vysielačku overiť existenciu požiaru, či s Jozefom ísť priamo na hasičskú zbrojnicu. Je pritom bežné, že policajti vodiča, ktorý prekročí rýchlosť z vážneho dôvodu sprevádzajú do jeho cieľa a od pokuty upustia celkom. Nie nezaujímavým by však bolo posúdenie konania policajtov v zmysle Trestného zákona, ktorí zabránením účasti hasiča na likvidácii požiaru mohli sťažiť odvrátenie všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti v zmysle § 285 Tr. zák.: „Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo,

Povinnosť hasiča zachovávať mlčanlivosť je verejnosti menej známa skutočnosť.  Všeobecná definícia hasičského tajomstva je uvedená v § 70 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi: Povinnosť mlčanlivosti  (1) Osoby poverené plnením úloh na úseku ochrany pred požiarmi sú povinné zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré vo všeobecnom záujme alebo v záujme zúčastnených osôb majú zostať utajené pred nepovolanými osobami. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po splnení úlohy alebo po skončení pracovného pomeru tri roky.  (2) O oslobodení od mlčanlivosti a jeho rozsahu rozhoduje  Uvedená povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje na osoby poverené plnením úloh na úseku ochrany pred požiarmi, čo môže byť zamestnanec obce, člen dobrovoľného hasičského zboru atď. Povinnosť mlčanlivosti je však daná len v dvoch prípadoch – ide o skutočnosti, ktoré vo všeobecnom záujme alebo v záujme zúčastnených osôb majú zostať utajené pred nepovolanými osobami. Uvedená povinnosť mlčanlivosti je časovo ohraničená a to na dobu troch rokov po splnení úlohy alebo po skončení pracovného pomeru.  Oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti môže povinnú osobu prezident Prezídia Hasičského a záchranného zboru resp. riaditeľ krajského riaditeľstva v prípade príslušníkov HaZZ, konateľ právnickej osoby, ak ide o osoby poverené plnením úloh na úseku ochrany pred požiarmi a napokon starosta obce, ak ide o osoby poverené obcou plnením úloh na úseku ochrany pred požiarmi.  V prípade príslušníkov HaZZ je však potrebné uviesť, že títo by mali zásadne postupovať podľa vlastnej právnej úpravy a to podľa zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore.   Špeciálna úprava hasičského tajomstva, vzťahujúca sa len na príslušníkov HaZZ je v zmysle § 69 ods. 3 písm. c/ zák. č. 315/2001 Z.z.  definovaná nasledovne: „Príslušník Hasičského a záchranného zboru je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim služobného úradu, a to aj po skončení služobného pomeru; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti“  Z uvedeného je zrejmé, že povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje len na skutočnosti, o ktorých sa príslušník dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Táto povinnosť je časovo neohraničená a trvá počas celej doby služobného pomeru ako aj po jeho skončení.  Zákonné výnimky z povinnosti mlčanlivosti sa vzťahujú na situáciu, kedy je príslušník od povinnosti mlčanlivosti zbavený vedúcim služobného úradu a rovnako aj na prípad oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.  Podľa § 3 zák. č. 583/2008 Z.z. prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti je kriminalitou konanie, ktoré je trestným činom a inou protispoločenskou činnosťou konanie, ktoré je priestupkom alebo iným správnym deliktom; za inú protispoločenskú činnosť sa považuje aj konanie, ktoré nie je priestupkom alebo iným správnym deliktom, ale pôsobí negatívne na spoločnosť.