Hasiči

DPO SR zaznamenala viaceré podnety na údajnú propagáciu konkrétnych politických strán v rámci hasičských súťaží. V rôznych ligách má ísť napr. o logá politických strán na dresoch súťažiacich, pozvánkach na ligu, reklamných pútačoch atď.  Je potrebné zdôrazniť, že uvedené hasičské súťaže nie sú organizované DPO SR, ale ide o športové akcie, ktoré sú usporadúvané rôznymi občianskymi združeniami či jednotlivcami.  DPO SR organizuje súťaže pre deti, dorast, ženy a mužov podľa schválených súťažných poriadkov a záväzných pravidiel pre hru Plameň, pričom je vždy explicitne uvedené, že ide o súťaž pod záštitou DPO SR. Na základe uvedeného sa DPO SR musí dištancovať od prípadnej politizácie týchto líg a ich pravidiel na ktoré nemá ako organizácie žiaden vplyv.   Diametrálne inou situáciou je ale stav, kedy by sa na takejto „súkromnej“ súťaži zúčastnili aj členovia DPO SR a použili by na svojich dresoch či propagačných tlačovinách súťaže názov alebo znak organizácie DPO SR. Takýto stav je nežiaduci a v rozpore so stanovami, keďže DPO SR je politicky nezávislá organizácia[1] . Rovnako by použitie napr. znaku DPO SR spolu s logom politickej strany, aj keď na akcii organizovanej členmi DPO SR, bolo v rozpore so zákonom. Je zásadné uviesť, že DPO SR politicky nezávislá organizácia, ktorá vznikla na základe zákona[2] . Aj z tohto dôvodu jej názov aj znak požíva zákonnú ochranu a nie je ho možné ľubovoľne legálne používať a v žiadnom prípade nie na politickú propagáciu[3] . Porušenie toho zákazu je pomerne prísne sankcionovateľné a nie len dotknutou DPO SR ale aj samotným štátom[4] .  Každý člen DPO SR by si mal osobne vážiť svoju príslušnosť k tejto organizácii a ctiť si jej poslanie a apolitickosť, keďže takéto privilegované postavenie (zriadenie zákonom, štátna ochrana názvu a znaku, nezávislosť) má azda len Slovenský Červený kríž[5] .  Je preto nevyhnutné, aby členovia DPO SR na súťažiach organizovaných našou organizáciou ale ani na akýchkoľvek iných nepoužívali znak organizácie s cieľom politickej podpory tej či onej politickej strany. Využívanie znaku DPO SR na politické účely je rovnako nevhodné a nesprávne ako účasť členov organizácie v uniformách  na politických mítingoch a podujatiach organizovaných politickými stranami.  DPO SR je vlastná politická neangažovanosť a jedine tým si môže zabezpečiť dlhodobú dôveryhodnosť. Pre bližšie informácie možno odporučiť článok Volebná kampaň v uniformách DPO SR, ktorý bol publikovaný v časopise Požiarnik č. 1/2023.  [1] čl. 1 ods. 1 stanov DPO SR„Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky (ďalej len DPO SR) je jednotným, účelovým, humánnym, politicky nezávislým dobrovoľným občianskym združením v súlade so zákonom SNR č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a zákonom NR SR č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a zmene niektorých zákonov. Podieľa sa na ochrane životov, zdravia a majetku vo všetkých formách vlastníctva pred požiarmi a živelnými pohromami.“ čl. 4 ods. 2 písm. g/ stanov DPO SR„Člen má povinnosť nevyužívať meno organizácie, znak, zástavu, rovnošatu, hasičskú hodnosť na volebnú kampaň.“  [2] § 1 ods. 1 zák. č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky„Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky je nezávislá právnická osoba so sídlom v Bratislave pôsobiaca na celom území Slovenskej republiky, ktorá plní úlohy na úseku ochrany pred požiarmi, zdolávania požiarov a záchranárskych prác.“  [3] § 7 ods. 1, ods. 2 zák. č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky„Používanie znaku Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a názvu „Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky“ je možné len v súlade s cieľom a úlohami podľa tohto zákona. Používanie znaku Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a názvu „Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky“ na iné účely ako podľa odseku 1 je možné len s výslovným súhlasom Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky.“  [4] § 8 ods. 1, ods. 2 zák. č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky„Priestupku sa dopustí ten, kto použije znak Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky alebo názov „Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky“ alebo znak alebo názov ich napodobňujúci v rozpore s § 7 alebo k takémuto použitiu vedome napomáha inej osobe. Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 250 eur.  [5] zák. č. 460/2007 Z. z. o  Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža

Najmä záhradkári sa v jarných mesiacoch často zbavujú nepotrebného biologického odpadu zo svojich záhrad, napríklad porastov, tráv, lístia ich vypaľovaním či spaľovaním. Vypaľovaním porastov sa rozumie ich likvidácia ohňom a to v mieste ich rastu. Takéto konanie však vyslovene zakazuje zák. č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.[1] Za porušenie zákazu vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov hrozí fyzickej osobe pokuta do 331 eur a právnickej osobe do 16.596 eur.[2] Vypaľovanie je zakázané najmä z dôvodu možného rozšírenia kontrolovaného horenia až do požiaru ako aj z dôvodov ekologických. Naproti tomu spaľovaním porastov je ich likvidácia ohňom na inom mieste, ako v mieste, kde tento porast bol fyzicky zakorenený, resp. kde pôvodne rástol a to zväčša v plechovom sude alebo v ohnisku. Aj takéto konanie – spaľovanie biologického odpadu je protizákonné a to podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ktorý zakazuje biologicky rozložiteľný odpad zneškodňovať spaľovaním. [3] Za porušenie toho zákazu hrozí fyzickej osobe pokuta do 1.500 eur a právnickej osobe pokuta od 4.000 eur do 350.000 eur. [4] Dôvod, pre ktorý je spaľovanie zakázané je predovšetkým ten, že pri ňom dochádza do ovzdušia k uvoľňovaniu pre zdravie nebezpečných látok ale aj preto, že rovnako ako spaľovanie poškodzuje životné prostredie a zabíja užitočné mikroorganizmy a spôsobuje mnohé ďalšie negatívne následky pre človeka i prírodu. Nie len záhradkári by preto mali mať vždy na zreteli, že vypaľovanie ako aj spaľovanie odpadu zo záhrad je protizákonné a sankcionované vysokými pokutami. Biologicky rozložiteľný odpad nie je možné ani ukladať na skládke ale možno ho napr. zhodnotiť kompostovaním. [1] § 8 písm. a/ zák. č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi Právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ nesmú vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov  § 14 ods. 2 písm. b/ zák. č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi Fyzická osoba nesmie vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov  [2] § 59 ods. 2 písm. j/ zák. č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmiKrajské riaditeľstvo alebo okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 16 596 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone tým, že vypaľuje porasty bylín, kríkov a stromov alebo zakladá oheň v priestoroch alebo na miestach, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu § 61 ods. 4 písm. f/ zák. č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmiPokarhanie alebo pokutu do 331 eur možno uložiť fyzickej osobe, ktorá sa dopustí priestupku na úseku ochrany pred požiarmi tým, že vypaľuje porasty bylín, kríkov a stromov alebo zakladá oheň v priestoroch alebo na miestach, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu [3] § 13 písm. g/ odst. 2 zák. č. 79/2015 Z. z. o odpadochZakazuje sa zneškodňovať spaľovaním biologicky rozložiteľný odpad okrem zneškodnenia odpadov, na ktorý bol vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. b) [4]  § 115 ods. 2 písm. a/ zák. č. 79/2015 Z. z. o odpadochZa priestupok podľa § 13 písm. g/ odst. 2 možno uložiť pokutu do 1 500 eur§ 117 ods. 6 zák. č. 79/2015 Z. z. o odpadochPokutu od 4 000 eur do 350 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 13

Dňa 09.09.2022 bol publikovaný článok Ženy môžu a majú vykonávať činnosť v hasičských zásahových jednotkách [1], ktorý poukázal na diskriminačné postupy vedenia HaZZ voči ženám. HaZZ totiž už dlhodobo bráni ženám v možnosti pôsobiť vo výjazdových jednotkách HaZZ, kým naopak v prípade dobrovoľných hasičských zborov obcí ide o neexistujúci problém, pretože u obecných hasičov ženy bez problémov pôsobiť môžu a to aj vo výjazdových jednotkách. Uvedený článok vyšiel aj v časopise Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR Požiarnik č. 8/2022 [2], na jeho základe bol spracovaný článok Hospodárskych novín Protiústavné blokovanie služby žien v hasičských jednotkách [3] zo dňa 31.10.2022, či článok denníka SME Česko má prvú hasičku. Na Slovensku vraj zo strany žien nie je dostatočný tlak [4].  Ženy hasičky slúžia už snáď v každej zemi sveta od USA, Nemecka, Rakúska až po Pakistan či Irán. V septembri 2022 do výjazdovej jednotky pražských hasičov nastúpila prvá žena v ČR Michaela Žďárská, ktorá musela splniť rovnaké testy ako muži a nebude mať žiadne úľavy. [5] Na základe uvedených skutočností by každý rozumný človek predpokladal, že vedenie HaZZ dobrovoľne podstúpi minimálnu sebareflexiu a svoju vadnú protiústavnú politiku napraví. Žiaľ, každý, kto by očakával otvorenie HaZZ ženám sa trpko mýlil. Uvedený článok bol totiž zaslaný aj Ministerstvu vnútra SR so žiadosťou o informáciu, kedy HaZZ plánuje ukončiť svoju diskriminačnú prax a odpoveď ministerstva nepríjemne prekvapila. Prezident HaZZ Pavol Mikulášek túto žiadosť zodpovedal jednou vetou: „Z dôvodu možného poškodenia zdravia pri ručnej manipuláciu s bremenami pri ženách, príslušníčkach, Hasičský a záchranný zbor neuvažuje o ich zaraďovaní do zmenovej služby.“ Celý text odpovede nasleduje za článkom.  Skostnatenosť politiky vedenia HaZZ voči ženám potvrdzuje aj vyjadrenie riaditeľky Strednej školy požiarnej ochrany MV SR Eleny Vavrovej[6], ktorá na otázku, či môžu byť pri zásahoch aj hasičky odpovedala: „Nie, len muži.  Vecné bremeno je u žien do 15 kg a výstroj hasiča je oveľa ťažší. Navyše v ohňovom dome sme zistili, že chlapi majú podvedome strach o svoje kolegyne, nastupuje ochranný reflex, a to ich pri zásahu oslabuje. Ženy sú veľmi zdatné operačné dôstojníčky, ekonómky,  osvedčujú sa vo vedúcich funkciách či v oblasti požiarnej prevencie. Reálne zásahy sú ale čisto mužská záležitosť.“ Je zvláštne, že prítomnosť žien napr. vo vojenských jednotkách už ale vojakov neoslabuje tak isto ako ženy hasičky v iných krajinách pri zásahoch rovnako neoslabujú svojich mužských kolegov.  Je zvláštne, že v každej inej krajine ženy ako hasičky pôsobiť môžu a ich zdravie 15 kilogramové bremená neohrozujú. Naopak, zdá sa, že uvedené hmotnostné obmedzenie bremien je len účelové, aby sa ženám služba v HaZZ znemožnila a to údajne v ich vlastnom záujme.  Možno by vedenie HaZZ nemuselo čakať, až kým mu jeho protiústavnú prax zakáže naďalej vykonávať na základe antidiskriminačnej žaloby súd a mohlo by sa inšpirovať slovami Vladimíra Vlčka [7], generálneho riaditeľa Hasičského a záchranného zboru ČR „Nechceme dělat opravdu žádné rozdíly mezi ženami a muži. Jestliže žena splní všechny kvalifikační předpoklady, které chceme po mužích, tak není důvod, aby nebyla zařazena ve výjezdové jednotce.“ JUDr. Adam Puškár, člen DHZ Stupava  [1]          Ženy môžu a majú vykonávať činnosť v hasičských zásahových jednotkách https://www.apadvokat.sk/clanky/zeny-mozu-a-maju-vykonavat-cinnost-v-hasicskych-zasahovych-jednotkach/ [2]          https://www.dposr.sk/index.php/dpo-sr/casopis-poziarnik-all/3234-poziarnik-8-2022  [3]          Článok advokáta Adama Puškára o diskriminácii žien v Hasičskom a záchrannom zbore si všimli aj Hospodárske noviny, ktoré na základe neho spracovali svoj článok https://www.facebook.com/photo?fbid=684697019755988&set=a.597671501791874  [4]          Česko má prvú hasičku. Na Slovensku vraj zo strany žien nie je dostatočný tlak https://zena.sme.sk/c/23025817/hasit-maju-len-vo-volnom-case-preco-slovensko-nema-ziadnu-vyjazdovu-hasicku.html [5]          Michaela Žďárská se stala první výjezdovou hasičkou v novodobé historii Hasičského záchranného sboru České republiky, sloužit bude v pražských Holešovicích. https://www.pozary.cz/clanek/264173-michaela-zdarska-se-stala-prvni-vyjezdovou-hasickou-v-novodobe-historii-hasicskeho-zachranneho-sboru-ceske-republiky-slouzit-bude-v-prazskych-holesovicich/ [6]          ROZHOVOR – Elena Vavrová: Hasič má byť oholený, ostrihaný a musí voňať. Netolerujem tetovanie ani piercingyhttps://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/rozhovor-elena-vavrova-hasic-ma-byt-oholeny-ostrihany-a-musi-vonat-netolerujem-tetovanie-ani-piercingy/12348/?articlePreview=1&fbclid=IwAR2oYI6AS_L291i1R_LGrAE9Wl-TXYs0yTdD8w9vwMmjqqMn__NOnKJl_gM [7]          U výjezdové jednotky hasičů slouží první žena, nebude mít žádné úlevy. https://www.idnes.cz/praha/zpravy/prvni-zena-hasici-michaela-zdarska-vyjezd-skupina-holesovice.A220901_092641_praha-zpravy_baky

Povinné členstvo člena DHZO v DPO SR Ako je známe, DHZ je základnou organizačnou jednotkou DPO SR, kým DHZO je zásahová hasičská jednotka obce, ktorá plní úlohy súvisiace s likvidáciou požiarov a vykonávaním záchranných prác. Kým DPO SR má svoje stanovy, orgány a členskú základňu, tak DHZO sú právne ťažko uchopiteľnou entitou.  V súčasnej dobe je však problematika členov DHZO legislatívne upravená len veľmi okrajovo a to v zásade len § 33 ods. 5 zák. č.  314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi nasledovne: „Členom dobrovoľného hasičského zboru obce môže byť len osoba staršia ako 18 rokov, zdravotne spôsobilá a spôsobilá na právne úkony.“ Z uvedeného je zrejmé, že neexistuje ucelená právna úprava postavenia, výkonu, zodpovednosti či spôsobilosti fyzickej osoby byť členom DHZO. Takýto stav nie je optimálny a to s poukazom na absenciu jednotnej regulácie takýchto členov a to najmä ich právomocí, vzdelávania, registrácie, poistenia atď. Ostatné stavovské, profesné či záujmové skupiny majú svoj ústredný orgán samosprávy, s povinným členstvom, napr.:Slovenská advokátska komora, Slovenská lekárska komora, Slovenská poľovnícka komora. atď.Povinnosť členstva v jednotnej organizácii nie je pritom protiústavná, keďže takáto organizácia plní úlohy preneseného výkonu štátnej správy, ako v prípade SPK konštatoval aj  Ústavný súd SR [1]. V zmysle uvedeného je žiaduce, aby bola DPO SR transformovaná na plnohodnotnú verejnoprávnu inštitúciu s preneseným výkonom štátnej správy vo veci verejného záujmu – požiarnej ochrany s administratívnou, normotvornou i disciplinárnou právomocou. DPO SR by mohla mať vo svojej pôsobnosti napr. vzdelávanie a skúšky členov DHZO, vedenie evidencie týchto členov, vydávanie záväzných právnych noriem,  vykonávanie preventívnych protipožiarnych kontrol a disponovala by i disciplinárnou právomocou. Čo sa týka povinného členstva DHZO v DPO SR je legislatívne riešenie pomerne jednoduché: § 33 ods. 5 zák. č.  314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, by sa novelizoval nasledovne: „Členom dobrovoľného hasičského zboru obce môže byť len osoba staršia ako 18 rokov, zdravotne spôsobilá, spôsobilá na právne úkony a ktorá je členom DPO SR.“ Táto zmena by bola len začiatkom zásadnej premeny DPO SR a jej posunu smerom k verejnoprávnej korporácii.   [1]Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 19/2014 „SPK je verejnoprávnou korporáciou zriadenou ex lege, ktorá je subjektom záujmovej samosprávy a za svoju existenciu nevďačí slobodnému rozhodnutiu subjektov požívajúcich ochranu čl. 29 ústavy. Ako právnická osoba verejného práva je organizačne a inštitucionálne oddelená od sústavy orgánov štátnej správy. Disponuje však administratívnymi, normotvornými i disciplinárnymi právomocami, pri realizácii ktorých sú „v hre“ verejné subjektívne práva, teda sa podieľa na výkone verejnej moci.“

Konflikt záujmov môžeme vnímať v rovine zákonnej a v rovine etickej. V našom príspevku sa budeme zaoberať len konfliktom záujmov z pohľadu právnej úpravy. Zameriame sa pritom na oblasť obecnej samosprávy, konkrétne na dva typy verejných funkcionárov – starostov obcí/primátorov miest a poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev.      Verejnosť je nateraz informovaná prostredníctvom médií o úprave legislatívy zo strany MV SR a Prezídia HaZZ najmä vo vzťahu k Dobrovoľným hasičským zborom obcí (ďalej len DHZO), ktorých zriaďovateľom je mesto, či obec. Počujeme hlasy, ktoré deklarujú jednak zmenu názvu z DHZO na Obecný hasičský zbor (ďalej len OHZ), ale zároveň i úpravu absentujúceho právneho vzťahu medzi členom OHZ a obcou. Členovia OHZ, ktorý zriadi obec , by mali po novom vykonávať svoju činnosť na základe dohody o dobrovoľníckej činnosti. Ako by mala takáto dohoda vyzerať a čo by malo byť jej obsahom nateraz nevieme. Vieme však, že veľa členov DPO SR, ale i časť nečlenov , ktorí sú zaradení do hasičských jednotiek súčasných DHZO, sú poslancami obecných a mestských zastupiteľstiev, či starostami a primátormi.      Do našej redakcie prišlo mnoho otázok, ktoré sa týkajú práve tejto problematiky. Čitateľov zaujímalo, či môže poberať (na základe dohody o vykonaní práce) finančnú odmenu člen DHZO, ktorý zároveň zastáva post poslanca, starostu, či primátora. Na túto otázku sme sa spýtali člena DHZ Stupava a zároveň člena Republikovej organizačno-právnej komisie DPO SR JUDr. Adama Puškára. Vami načrtnutá problematika je predovšetkým upravená v zákone o obecnom zriadení. Podľa ustanovení tohto právneho predpisu je funkcia starostu aj poslanca obce nezlučiteľná s funkciou zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený [1]. Nie je v rozpore so zákonom, že v prípade, že starosta alebo poslanec obce je aj členom dobrovoľného hasičského zboru obce, naopak takáto situácia je žiaduca a správna.  Takýto funkcionár však nemôže byť zároveň aj zamestnanom obce, z dôvodu zrejmého konfliktu záujmov, keby by napr. starosta ako štatutár obce bol v prípade vykonávania inej funkcie zamestnanca obce zároveň aj sám svojím podriadeným zamestnancom. Ani prípadné uzatvorenie dohody medzi poslancom a obcou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, typicky dohoda o vykonaní práce, by na nezákonnosti takéhoto postupu nič nezmenilo, nakoľko aj v prípade takejto dohody sú zmluvné strany opäť zamestnávateľ a zamestnanec a aj z tohto dôvodu sú tieto dohody upravené v Zákonníku práce. Medzi pracovnoprávne vzťahy radíme pochopiteľne i dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru [2].   Prípadné uzatvorenie inej dohody s finančnou odmenou, napr. dohody o spolupráci alebo dohody o poskytovaní služieb medzi obcou a poslancom – hasičom, je len obchádzaním Zákonníka práce so všetkými s tým súvisiacimi následkami od možnej pokuty Národného inšpektorátu práce až po reálne založenie pracovného pomeru aj bez podpísania pracovnej zmluvy.  Ani v režime zákona o dobrovoľníctve by odplatnosť hasičskej činnosti starostu alebo poslanca obce nebola možná. Dobrovoľník je zo svojej podstaty osoba vykonávajúca činnosť bezplatne a túto definíciu aplikuje aj uvedený zákon o dobrovoľníctve [3]. Z uvedeného je zrejmé, že starosta alebo poslanec, vykonávajúci činnosť v DHZO na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti by bol povinný túto činnosť vykonávať bezodplatne.   V zásade preto nepovažujem za správne ani zákonné, aby funkcionári obce vykonávali v prospech obce činnosť v DHZO za odmenu formou dohody o vykonaní práce, nakoľko tým zakladajú pracovnoprávny vzťah. To platí aj v prípade, ak by svoju činnosť formálne nazvali iným spôsobom, avšak obsahovo by zrejme išlo o výkon závislej práce, čo zakladá individuálny pracovnoprávny vzťah.   Uvedené obmedzenia však neplatia pre iné fyzické osoby, čiže okrem starostov a poslancov, môžu tieto osoby vykonávať činnosť v DHZO aj za prípadnú odmenu alebo aj priamo v pracovnom pomere ako zamestnanci obce.  [1]  § 11 ods. 2 písm. b/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadeníFunkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený; to neplatí, ak zamestnanecobce je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie poslanca,§ 13 ods. 3 písm. b/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadeníFunkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený; to neplatí, ak zamestnanecobce je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie poslanca. [2]  § 1 ods. 5 Zákonníka prácePracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanejmimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. [3]  § 2 ods. 1 zák. č. 406/2011 o dobrovoľníctveDobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenuvykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenúna svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, ak dobrovoľníckučinnosťa) vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jejzo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre nehozáväzného dokumentu,b) nevykonáva pre orgán alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je členom, zamestnancom, žiakom aleboštudentom,c) vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

V praxi často dochádza k zamieňaniu označení Dobrovoľný hasičský zbor „DHZ“ a Dobrovoľný hasičský zbor obce „DHZO“ a to neraz aj zo strany ich samotných členov. DHZ je základnou organizačnou jednotkou DPO SR[1], členstvo sa neviaže na skúšky ani zdravotný stav, keďže DPO SR je občianske združenie a nevyvíja zásahovú protipožiarnu činnosť.  DHZO je zásahová hasičská jednotka obce, ktorá plní úlohy súvisiace s likvidáciou požiarov a vykonávaním záchranných prác[2]. Táto jednotka musí byť vybavená potrebnou technikou, jej členovia výstrojom a výzbrojou a pre ich zaradenie do výjazdovej jednotky je potrebné absolvovať základný kurz, mať lekársky potvrdenú zdravotnú spôsobilosť, atď.  Vo väčšine DHZO ich členstvo splýva s členstvom v DPO SR, čo však neznamená, ich možno zamieňať či stotožňovať. Vždy pôjde o dva samostatné subjekty, aj keď v konkrétnej obci sa môže ich členská základňa úplne prekrývať[3]. Nie je ale správne napr. označovať výjazdovú hasičskú jednotku ako DHZ Stupava namiesto DHZO Stupava, čo je markantný rozdiel, analogicky ako medzi občianskym združením, zriadeným za účelom zlepšenia bezpečnosti mesta a mestskou políciou.  Názov DHZO sa z pochopiteľných dôvodov jeho zameniteľnosti s DHZ nejaví ako vhodný a správny a to aj s prihliadnutím a tú skutočnosť, že obec môže zriadiť DHZO nie len z dobrovoľníkov ale aj zo zamestnancov, čo však potom logicky neguje pojem dobrovoľníka. Obec pritom DHZO nezriaďuje dobrovoľne, ale ako svoju zákonnú povinnosť.  Za pozornosť stojí aj už neúčinná právna úprava ku dňu 31.03.2014[4], kedy namiesto DHZO bola táto jednotka pôvodne označovaná ako obecný (mestský) hasičský útvar, ak bol zložený zo zamestnancov obce, alebo ako obecný (mestský) hasičský zbor, ak bol zložený z fyzických osôb (neplatení dobrovoľníci)[5].  Otázka v nadpise článku je teda čisto rečnícka. Hasičské jednotky obcí sa nemali nikdy premenovať a tieto nemali byť označované ako DHZO. Javí sa preto ako žiaduce, namiesto nešťastného označenia DHZO, vrátiť sa k pôvodnému vhodnému označeniu –  obecný hasičský zbor.   JUDr. Adam Puškár, člen DHZM Stupava  [1]           čl. 35 ods. 1 stanov DPO SR [2]           § 33 ods. 1 a nasl. zák. č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi [3]           Informácie o Dobrovoľných hasičských zboroch„DHZ je základnou organizačnou jednotkou organizačnej štruktúry DPO SR. Svoju činnosť rozvíja v súlade so Stanovami DPO SR a Zákonom o ochrane pred požiarmi, Zákonom o obecnom zriadení a ďalšími všeobecne záväznými predpismi. Ustanovuje sa v obciach a u právnických osôb. DHZ napomáha vytvárať pre dobrovoľnú hasičskú jednotku v súčinnosti s orgánmi obce a právnickej osoby personálne, organizačné, technické a materiálne podmienky. Z poverenia orgánov obce alebo právnickej osoby plní úlohy dobrovoľného hasičského zboru obce (ďalej len DHZO), prípadne funkciu DHZ (dobrovoľný hasičský zbor) právnickej osoby. Pokiaľ DHZ toto poverenie má, riadi sa vo svojej činnosti zákonnými ustanoveniami o požiarnej ochrane.“Dostupné on-line: https://www.dposr.sk/index.php/organizacna-struktura/dhz [4]           Zákon č. č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení účinnom ku dňu 31.03.2014. [5]           Paradoxne, túto zásadnú terminologickú zmenu dôvodová správa k zákonu č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky, ktorým boli názvy obecný hasičský zbor resp. útvar nahradené termínom DHZO, dostatočným spôsobom nevysvetlila. Dôvodová správa uvádza: „Návrhom novely zákona o ochrane pred požiarmi sa ruší obecný hasičský zbor a obecný hasičský útvar a zriaďuje sa dobrovoľný hasičský zbor obce, pri zriaďovaní ktorého sa predpokladá širšie zapájanie dobrovoľnej požiarnej ochrany a ich personálnych zdrojov tak, ako to vyplýva z koncepcie celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov hasičských jednotiek na území Slovenskej republiky.“