Iné

Českou verejnosťou už dlhšie rezonuje kauza odstránenia sochy Koneva v Prahe. Vzhľadom na život a (zlo)činy Koneva jej odstránenie považujem za správne a oneskorené.  1. Boľševický komisár Konev v roku 1918 vstupuje do komunistickej strany a stáva sa politickým komisárom v Červenej armáde. Počas prvej svetovej vojny nikdy nebojoval na fronte a nepoznal tamojšie utrpenie a aj preto neskôr patril k bezohľadným veliteľom, ktorý hnal svojich vojakov na zbytočnú smrť a mal jedny z najvyšších strát v celej ČA. Presvedčeným komunistom zostal navždy, okrem členstva v strane, bol aj poslancom Najvyššieho sovietu ZSSR či člen ústredného výboru komunistickej strany.  2. Terorista Historik Jiří Fidler uvádza, že „Po revolúcii 1917 sa z Koneva stal politický pracovník, kedy sa začína zaoberať, dnes by sme povedali určitými teroristickými akciami proti miestnym poľnohospodárom.“ 3. Udavač V 30. rokoch Konev udával iných armádnych veliteľov, pričom v čase stalinských politických procesov stačilo k justičným vraždám naozaj málo. Udal napr. aj maršala Žukova, ktorého osobná intervencia v prospech Koneva ho zachránila pred trestom smrti za jeho katastrofálne porážky po nemeckom vpáde do ZSSR v 1941.  4. Neosloboditeľ Prahy v 1945 Pražské povstanie vypuklo 5.5.1945. Povstali – ozbrojení civilisti, nemali veľké šance na úspech proti nemeckej armáde a SS a hrozila im krvavá porážka. Už 6.5.1945 na pomoc povstaniu prichádzajú jednotky antikomunistickej Ruskej oslobodeneckej armády, dovtedy spojenca Nemecka. ROA zachránila povstanie pred porážkou, odsadila napr. letisko Ruzyň, a veľké časti Prahy. Po neúspešných rokovaniach s ČNR následne 8.5. ROA Prahu opúšťa, pričom Nemecko podpísalo akt bezpodmienečnej kapitulácie 7.5.1945.  Povstalci dňa 8.5.1945 dojednali s nemeckými jednotkami v Prahe ich kapituláciu a odchod z mesta do spojeneckého zajatia. Jednotky ČA maršala Koneva vstupujú do Prahy až 9.5.1945 a zvádzajú boje so zvyškami nemeckých ustupujúcich jednotiek. Straty ČA v Prahe boli cca 20 padlých, kým v pouličných bojoch s Nemcami mala ROA straty zhruba 300 mužov. Taktiež zahynulo zhruba 200 zranených vojakov ROA, ktorých NKVD zabila priamo v pražských nemocniciach, hoci povstalci žiadali humánne zaobchádzanie s nimi. Vojská USA už oslobodili Plzeň a boli len niekoľko hodín jazdy od Prahy. Americká obrnená kolóna už dorazila do Prahy. Generál Patton opakovane neúspešne žiadal, aby mohol prísť na pomoc povstalcom. Nebolo mu to velením umožnené, nakoľko sovieti tvrdili, že ich vlastná operácia na pomoc povstaniu sa už rozbehla, no bola to lož. ČA prakticky oslobodzovala už oslobodené mesto a príbeh o oslobodení Prahy ČA je len propagandistická sovietska legenda.  5. Nálety na české mestá Po nemeckej kapitulácii zo dňa 7.5.1945, s ukončením bojov do 8.5.1945, začali nemecké vojská ustupovať na západ s cieľom vzdať sa do zajatia západným spojencom. Keď to však sovieti dňa 9.5.1945 zistili, teda už po skončení vojny,  vydal Konev okamžitý priamy rozkaz letectvu, aby ustupujúce kolóny bombardovalo. Jednak chcel získať slávu  z čo najviac zajatcov a jednak nakŕmiť bezodné sovietske koncentračné tábory Gulagy novými väzňami, využívajúcimi ich otrockú prácu. Pri náletoch zahynulo až 1.300 českých civilistov a po vojne boli nálety neprekvapujúco pripisované Nemcom. 6. Predseda politického súdu  Jeden z najväčších stalinských zločincov Lavrenty Beria, okrem iného minister vnútra či šéf NKVD bol po Stalinovej smrti odstavený od moci, ale vyvstala potreba jeho trvalého odstránenia, pokiaľ možno pod legálnou zámienkou. Bol zvolaný mimoriadny súd, ktorému predsedal Konev a ten odsúdil Berju k trestu smrti za jeho skutočné ale najmä za  vykonštruované zločiny.  7. Kat maďarského povstania 1956 Snahy Maďarov o demokratizáciu socialistického režimu a následné vystúpenie krajiny z Varšavskej zmluvy a vyhlásenie neutrality vyvolali odpoveď zo strany ZSSR v podobe invázie a krvavého potlačenia maďarského demokratického povstania proti stalinskej politike štátu. Vojenskú akciu riadil vrchný veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy – maršal Konev, ktorý ju aj osobne schvaľoval. Po potlačení povstania boli vo vykonštruovanom procese odsúdení na smrť maďarský premiér Imre Nagy a jeho spolupracovníci a v zemi opäť zavládla tvrdá diktatúra.  8. Budovateľ berlínskeho múru Na krátko bol v rokoch 1961-1962 Konev vymenovaný za hlavného veliteľa sovietskych vojsk v okupovanom Nemecku. Počas berlínskej krízy tak pod jeho velením mohol byť postavený berlínsky múr a došlo k zamedzeniu útekov obyvateľov východného bloku na západ.  9. Pomocník pri okupácii Československa Keď sa v šesťdesiatych rokoch aj v ČSSR započal demokratizačný proces, ZSSR prirodzene netúžil po opakovaní krvavého maďarského scenára z 1956 a rozhodol sa preto k vojenskej okupácii štátu. Okupácia si však vyžaduje prieskum terénu a vojenské spravodajské informácie. Preto v máji 1968 prichádza nečakane Konev do ČSSR, oficiálne navštíviť prezidenta Svobodu, v skutočnosti boli v jeho delegácii rozviedčíci, ktorí mapovali situáciu pre inváziu o tri mesiace neskôr. „Konev o tom vedel. Vtedy nebol žiaden penzista, bol členom ÚV strany a generálnym inšpektorom armády“, uvádza historik Jan Adamec. 10. Záver Pri osobe maršala Koneva je zrejmé, že bol ZSSR používaný na špinavú prácu (proces s Berijom, potlačenie maďarského povstania, dohľad na výstavbe berlínskeho múru) no zásadnou je tá skutočnosť, že sa priamo podieľal aj na príprave okupácie ČSSR, čo je minimálne zvláštne, aby štát po skončení okupácie trpel na svojom území sochu okupanta.  Socha Koneva v Prahe bola navyše postavená v roku 1980 a nejde teda o nejaký prejav vďaky Pražanov za oslobodenie ale o symbol sovietskej moci a normalizácie v ČSSR, keďže v čase jej postavenia bola republika 12 rokov okupovaná ZSSR, teda štátom ktorého Konev bol verným služobníkom a mal na okupácii aj svoj osobný podiel. Aj umiestnenie sochy je prejavom cynizmu. Mestská časť Praha 6 bola od roku 1917 domovom mnohých ruských utečencov pred komunizmom, vrátene intelektuálnej elity ruskej emigrácie, ktorí tu postavili družstevné domy či pravoslávnu kaplnku. Práve 1000 týchto utečencov, občanov ČSR, len po obsadení Prahy sovietske orgány uniesli do Gulagov. Nemiestnou je aj reakcia predstaviteľov Ruskej federácie, ktorí odmietajú odstránenie sochy a dokonca začali vo veci trestné stíhanie (zrejme si neuvedomili, že sovietske časy sú už minulosťou). Tvrdenie, že ide o súčasť histórie a do nej sa nemá zasahovať je nenáležité, nakoľko je samozrejmé, že pri zmene režimu sa odstraňujú totalitné symboly minulosti. Pri opačnom výklade by sme doposiaľ mali v Bratislave napr. námestia Adolfa Hitlera (Hlavné nám.) či Stalina (nám. SNP).   Ani argumentácia česko-ruskou zmluvou o priateľstve a spolupráci z 1993 je nenáležitá, nakoľko zmluva nezakazuje premiestňovanie pamätníkov. Navyše, o hroby sovietskych vojakov je u nás dobre a dôstojne postarané, kým kosti československých legionárov v Rusku ležia na smetisku. K tejto problematike sa vyjadrila aj EÚ: „Európsky parlamentpoznamenáva, že ponechanie pamätníkov velebiacich sovietsku armádu (ktorá tieto krajiny okupovala) na verejných priestranstvách niektorých členských štátov (parky, námestia, ulice atď.), vytvára podmienky na skresľovanie pravdy o dôsledkoch druhej svetovej vojny a na propagáciu totalitného politického systému.“ Neprekvapuje, že ÚPN v roku 2018 dôrazne odmietol návrhy na postavenie sochy Konevovi v Banskej Bystrici. Vojenský veliteľ pražského

V skratke o základoch otužovania a prvých krokoch k jeho zvládnutiu. Je samozrejmé, že každý človek je iný a nie všetko univerzálne funguje u každého rovnako.  Dôležité je nájsť optimálne nastavenie tela a spôsobu otužovania pre každého. Uvádzam subjektívne rady, ktoré mne vyhovujú a pomohli mi začiatkoch otužovania.  Otužovanie Zjednodušenie povedané, otužovanie je vystavovanie tela chladu. Najúčinnejší je spôsob otužovania vodou, keďže voda odoberá teplo z tela 38x rýchlejšie ako vzduch. Tečúca voda, narozdiel od stojacej, odoberá teplo z tela intenzívnejšie. Otužovanie má blahodárne účinky na telo i myseľ a je to azda je najlepší, najdostupnejší, najzdravší a najlacnejší šport. Výhody otužovania Zásadné je samozrejme zdravotné hľadisko. Otužovanie zlepšuje napr. imunitný a  kardiovaskulárny systém, znižuje výskyt dýchacích ochorení, zlepšuje termoreguláciu a regeneráciu organizmu atď. Ako uvádza napr. profesor Krčméry, tak otužovaním zvládnete aj konronvírus:  „otužilci prežijú koronavírus bez obáv!“ Samozrejme neplatí, že otužilec nikdy neochorie. Aj otužilci bývajú chorí, avšak menej často a priebeh ochorenia je značne ľahší a kratší.  Bezpečnosť Pri otužovaní, tak ako pri každom športe, je prvoradá bezpečnosť. O vhodnosti otužovania sa je dobré vopred sa poradiť s lekárom. Pri otužovaní je potrebné napredovať systematicky a nie nárazovo. Otužilec nikdy nechodí na jazero sám a taktiež nie je vhodné plávať naprieč jazerom, ale vždy sa odporúča plávať pozdĺž brehu. V prípade ťažkostí sa ľahšie dostane na suchú sem svojimi silami, alebo silami niekoho iného, kým pri skolabovaní alebo kŕči v strede jazera by jeho záchrana bola skutočne veľmi náročná.  Pri zimnom plávaní je vhodné mať so sebou  nafukovací plavák, ktorý je vo výraznej farbe a v plávaní človeka žiadnym spôsobom neobmedzuje.  Ako začať – domáce sprchovanie Aj pri otužovaní je začiatok tá najťažšia časť☺ Optimálnym spôsobom je začať domácim ranným sprchovaním. Toto možno kombinovať aj s večerným, no nie ako jeho náhradu ale len doplnok. V sprche sa vlažnou vodou osprchujú ruky a nohy a napokon trup a chrbát. Následne teplotu vody znížime na minimum a pokračujeme v sprchovaní v tom istom poradí. Potom opäť môžeme na chvíľu teplotu vody mierne zvýšiť na vlažnú a následne opäť na studenú. Studenú vodu v sprche som ľahšie zvládal, keď som sa v sprche pohyboval. Sprcha trvá cca 3 min. Intervaly vlažnej a studenej vody odporúčam striedať v pomere 1:1 v rozsahu 30 sekúnd až minúta. Každou ďalšiu sprchou sa snažíme interval vlažnej vody skracovať až ho napokon vynecháme úplne. Zimné plávanie Otužovať vo vonkajších vodných plochách sa dá kráčaním alebo postávaním vo vode ale samozrejme lepšie je počas pobytu vo vode plávať. Po sprchovacej „príprave“ možno pristúpiť k otužovaniu v exteriéry, napr. na jazere. Ideálny je začiatok septembra s tým, že je potrebné chodiť plávať 2x týždenne. Teplota vody postupne každým týždňom klesá a začiatočník sa postupne dostáva do formy. Vstup do studenej vody môže byť pre telo šokom a nie každý ho pohodlne zvláda. Mne sa osvedčil pomalý, postupný vstup do vody bez zastavania až po krk s tým, že dlane mám nad úrovňou hladiny. Po cca 30 sekundách sa človek skľudní a rozdýcha a telo začína „kúriť“ a vtedy dlane ponáram do vody a začínam plávať. Dnes je enormné množstvo otužileckých združení a klubov a záujemcovi sa stačí na niektorý v blízkosti jeho domova obrátiť a pridať sa. Čas strávený vo vode ide niekedy veľmi pomaly a subjektívne sa výkon oveľa ľahšie zvláda, keď je vo vode viacero ľudí. Aj z hľadiska bezpečnosti je lepšie plávať v skupine viacerých ľudí. Po pobyte vo vode sa ihneď neobliekam, ale po osušení absolvujem krátku rozcvičku, telo sa samo začína zahrievať a až po niekoľkých minútach sa pomaly začínam obliekať. Krátka rozcvička je vhodná aj pred samotným otužovaním. Pravidelnosť Ranná sprcha sa odporúča každodenne, vonkajšie plávanie 2x týždenne. Niektorí otužilci sprchu neobľubujú a chodia výhradne plávať do exteriéru, avšak toto určite neodporúčam, nakoľko ako bolo uvedené, ranná sprcha je základ otužovania. MUDr. Jozef Makai, jedna z osobností slovenského otužovania: „Základom otužovanie sa je domáce otužovanie . Ak sme v časovej tiesni, ranné otužovanie radšej vynecháme, otužovať sa v zhone nie je dobré na psychiku. Snažíme sa často nevynechávať ranné otužovanie, pravidelný kontakt so studenou vodou je veľmi dôležitý.“ V prípade nastupujúcej choroby je nevyhnutné s otužovaním prestať a to až do vyzdravenia. Intenzita Otužilecká rovnica: teplota vody v stupňoch Celzia x2 = maximálny počet minút vo vodeRanná sprcha má trvať cca 3 min. Vonkajšie plávanie záleží od výdrže otužilca, zjednodušený orientačný výpočet podľa otužileckej rovnice mi však vždy pomohol ľahko stanoviť potrebný čas otužovania. (Ak má napr. voda 7 stupňov tak čas pobytu vo vode je 14  minút.). Čas strávený vo vode aj pri nízkych teplotách by mal byť do 5 min., ale všetko záleží od kondície a psychického stavu otužilca. Nie je vhodné sa preceňovať.  Pomôcky na otužovanie Prsty na rukách sú Achillovou pätou otužilca, nakoľko majú minimum tuku a enormnú sieť nervových zakončení a pri vstupe do studenej vody, organizmus koncentruje telesné teplo z končatín do jadra. Z týchto dôvodov začínajú v chlade tŕpnuť prsty ako prvé. A to je dôležitý signál tela otužilcovi, že je čas vyjsť z vody. V tomto smere sa otužilcom výslovne neodporúča používať neoprénové rukavice, ktoré prsty chránia pred chladom. Síce otužilec subjektívne vydrží vo vode dlhšie ale tento výkon nemusí byť primeraný jeho schopnostiam a riskuje zdravotné komplikácie. Je to podobné, ako keby sme vo vozidle svietiacu kontrolku poruchy motora zakryli a tvárili sa, že sme problém vyriešili, no v skutočnosti jeho následky môžu byť oveľa vážnejšie než bola pôvodná porucha. Neoprénové rukavice zväčša otužilcom odporúčajú len internetové obchody, ktoré ich samy predávajú. Pri každoročnej akcii preplávania Dunaja sú takéto rukavice organizátormi výslovne zakázané. Rukavice pritom popierajú samu podstatu otužovania a tou je vystavovanie tela chladu a nie bráneniu sa pre ním. Základná výbava otužilca sú len plavky, čiapka a prípadne obuv do vody, nie vyššia ako členok a bez izolačných účinkov, chrániaca len chodidlo pred zranením v podobe stúpenia na ostrý kameň či ľad a pod.  Životný štýl Otužilec nosí vzdušné a ľahké oblečenie. Rukavice a šál nepoužíva a pokiaľ nesneží alebo neprší tak si vystačí s tričkom alebo svetrom. Taktiež pri spánku sa spí pri nízkej teplote a všeobecne doma zbytočne neprekuruje domácnosť a často vetrá, chodí na prechádzky a pod. Ja osobne som si všimol, že čím viac som čiapku a šál používal, tým častejšie som bol chorý, no po ich odstránení sa situácia zmenila a každoročné choroby, s potrebou antibiotík, jednoducho ustali.  Exhibicionizmus Aj keď v súčasnej dobe otužovanie zažíva nebývalý rozkvet, treba mať na zreteli, že by nemalo ísť o módu záležitosť ale v prvom rade o náročnú fyzickú aktivitu s cieľom podpory zdravia. Nesprávny spôsob otužovania môže byť naozaj

Advokát sa živí poskytovaním právnych služieb. No keďže nie každý vie, ako správne pristupovať k advokátom, nasledujúci manuál môže byť nápomocný potencionálnym klientom.  1. Potrebujem sa len niečo spýtať. Základná hláška potencionálneho klienta, ktorý by rád získal právne poradenstvo zdarma. Konzultácia je činnosť advokáta, ktorá je prirodzene spoplatnená aj v prípade, že zákazník je advokátov známy. Tiež nás nenapadne sa ísť ostrihať k známej kaderníčke bez platenia len z dôvodu, že sa poznáme.  2. Môj známy sa len niečo spýtať. Vyšší level predchádzajúceho bodu, kedy už potencionálny klient nežiada bezplatné právne služby pre seba ale aj pre svojho kamaráta.  3. Ahoj bráško, šéfko, kámoško… Milé oslovenie v telefóne, ktoré dôverne pozná každý advokát, po ktorom volajúci plynule prechádza k bodu 1. 4. Hodíš mi len na tú zmluvu očko? Skutočný zmysel tento otázky je zhruba tento: „Potrebujem, aby si mi detailne prešiel a spripomienkoval celú zmluvu a chcem to zdarma.“ Nedá sa zmluva len preletieť, pretože v nej môže byť skrytá nástraha, ktorú by bolo možné ľahko prehliadnuť a táto „chybička“ by mohla spôsobiť, že klient príde o rodinný dom. Od lekára taktiež nežiadame, aby náš chorobopis len v rýchlosti preletel a predpísal lieky.  5. Nepošleš mi vzor zmluvy? Elegantný pokus získať od advokáta bezplatne zmluvu, aby si do nej klient len doplnil svoje údaje a nemusel podľa neho zbytočne utrácať. Lenže právo nefunguje na princípe vzorov, ktoré stačí vyplniť a všetko dobre dopadne. 6. Tak veľa za spísanie jednej zmluvy?  Niekoľko sto eúr za spísanie či spripomienkovanie zmluvy na kúpu bytu s celoživotnou hypotékou sa môže niekomu zdať veľa, na druhej je to skutočne symbolická protihodnota za ochranu kupovanej nehnuteľnosti, pretože v prípade, že by táto zmluva nebola dobrá a klienta by poškodila, tak mu advokát ručí za spôsobenú škodu celým svojim majetkom.  7. Uhradím ti odmenu až keď spor  vyhráme. Úspechová odmena je síce možná, ale nie je veľmi častá a ani spravodlivá. Advokát totiž prípadu môže venovať desiatky hodín práce a nemusí v ničom pochybiť, no aj tak sa úspech v spore dostaviť nemusí. Nepísané pravidlo je to, že úspechovú odmenu žiadajú najmä tí klienti, ktorí v spore nemajú šancu na úspech.  8. Nemôžeš to spraviť zdarma? Väčšina advokátov poskytuje právne služby v odôvodnených prípadoch zdarma, ale skutočne si myslíš, že práve ty si tento sociálne odkázaný prípad? Okrem toho, aby advokát mohol poskytovať bezplatné právne služby potrebným, tak je nevyhnutné, aby mal zabezpečený chod svojej kancelárie aj svoj príjem a to je možné docieliť len výkonom za odplatu, tak ako pri každom inom zamestnaní.  9. Nedalo by sa bez faktúry? Nuž, nedalo. Prijatie odmeny za právne služby bez ich zaúčtovania je daňový delikt, prípadne trestný čin. Je spravodlivé požadovať od advokáta, aby podstúpil takéto riziko len z dôvodu malej zľavy?  10. Volať je predsa možné kedykoľvek. Aj advokát má svoj súkromný život a preto nie je  úplne vhodné volať na mobilný telefón o siedmej večer, keď Ťa napadne, že by si sa chcel niečo k nadchádzajúcemu pojednávaniu spýtať. Tiež nie je úplne šťastné, nechávať advokátovi odkazy v aplikácii whatsapp alebo hlasové správy. 

Krátky zoznam detí ruských prominentov, žijúcich na západe. Je naozaj zvláštne, koľko detí prominentov ruského režimu žije na západe, ktorý je v Rusku vynímaný nepriateľ a Európa (rozumej Gayrope), ako synonymum zla. Deti ruských politikov, oligarchov pritom majú v Rusku výsadné postavenie, no aj tak radšej volia život na dekadentnom západe. Prečo? Nuž zrejme preto, že západ je slobodný a život v ňom je lepší v každom ohľade, ako život v Rusku. Zoznam je samozrejme len príkladný a týka sa najznámejších osôb, pretože počty Rusov žijúcich na západe sú miliónové.  Uvádzam niekoľko málo známych príkladov, i keď viaceré z nich už nemusia byť aktuálne, pretože niektoré detičky sa vrátili späť do Ruska, i keď nie z dôvodu lásky k vlasti ale kvôli sankciám.  Svetlana Allilujevová, jediná dcéra sovietskeho diktátora Josifa Stalina. Zo ZSSR emigrovala na západ, získala občianstvo USA, kde napokon v roku 2011 zomrela. Na západe používala meno Lana Petersová. Sergej Nikitič Chruščov, syn sovietskeho vodcu Nikity Chruščova. V roku 1991 odišiel do USA, kde získal občianstvo a v roku 2020 zomiera. Maria Vorontsova, dcéra ruského prezidenta Vladimíra Putina, žila niekoľko rokov v Holandsku. Alina Kabajevová, milenka Putina, ktorá s ním má údajne štyri deti žije aj a s nimi vo Švajčiarsku. Daniil Solovyov, syn televízneho moderátora a hlavného propagandistu režimu Vladimira Solovyova žije v Londýne. Illya Medvedev, syn bývalého prezidenta Ruska Dmitrija Medvedeva v USA študoval a neskôr tam aj žil.  Tatyana Yumasheva,  dcéra bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina.  Žije v Rakúsku a od roku 2009 má rakúske občianstvo. Maria Yumasheva, vnučka bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina. Narodila sa v Londýne a má rakúske a ruské občianstvo. Študovala v zahraničí. Ekaterina Vinokurova, dcéra ministra zahraničných vecí Ruska Sergeja Lavrova, od narodenia žije v USA. Polina Kovalevova, nevlastná dcéra ministra zahraničných vecí Ruska Sergeja Lavrova, žije vo Veľkej Británii. Dcéra ruského ministra obrany Sergeja Shoigu má od roku 2019 litovské občianstvo.  Nikolay Peskov (Choles), syn hovorcu Putina Dmitrija Peskova, žil vo Veľkej Británii, kde bol v roku 2010 odsúdený za krádež. Elizaveta Pesková, dcéra hovorcu Putina Dmitrija Peskova, žije vo Francúzsku. Anastasia Zheleznyak, dcéra podpredsedu dumy Sergeia Zheleznyaka, žije vo Veľkej Británii. Na západe žijú aj jeho ďalšie dve dcéry Elizabeth a Ekaterina. Nikolay Mizulin, syn poslankyne dumy Jeleny Mizulinovej, žije aj s rodinou v Bruseli. Petr Žukov, syn podpredsedu dumy Alexandra Žukova, žije v Londýne. Andrey Yakunin, syn Vladimira Yakunina, ktorý je oligarcha, Putinov blízky priateľ a bývalý prezident ruských železníc, žije vo Veľkej Británii, ktorej je aj občanom.  Aj ďalšie deti a vnuci Vladimira Yakunina žijú na západe. Boris a Misha Žukov, synovia oligarchu  Alexandra Žukova, žijú v Londýne. Jeho dcéra Dasha od malička žila v USA, pričom má aj americké občianstvo. Obe deti, ktoré mala Dasha s bývalým manželom oligarchom a politikom  Romanom Abramovichom sa už narodili v USA. Sám Roman Abramovič má okrem ruského aj izraelské a portugalské občianstvo. Aj ďalšie deti Abramoviča žijú na západe – Anna v USA a Sofia v Londýne. Dcéra podpredsedu dumy Sergeja Andenka, študovala a žije v Nemecku. Syn poslanca dumy Alexandra Remezkova promoval v USA, kde žije naďalej. Alexandra Tolstaya, dcéra poslanca dumy Petra Tolstého, študuje v USA. Remezkova Maria, dcéra poslanca dumy Alexandra Remezkova, žije vo Viedni a venuje sa gymnastike. Jeho najstarší syn Stepan študoval na univerzite v USA. Mladší syn Nikolai študoval na súkromnej škole vo Veľkej Británii. Dcéra poslankyne Dumy Eleny Rakhovej žije v USA. Syn bývalého ministra školstva Andreja Fursenka žije v USA. Dcéra ruského ministra športu Veaceslava Fetisova, Anastasia žije v USA. Dcéra podpredsedu štátnej dumy Sergeja Andenka žije v Nemecku, Najstarší syn vicepremiéra Dmitrija Kozaka – Alexej žije v zahraničí a podniká v stavebnom priemysle. Dcéra Svetlany Nesterovej, poslankyne dumy žije v Anglicku. Dcéra poslankyne dumy Anna Vorontsova žije v Taliansku. Tam sa presťahovala z Nemecka. Synovia ombudsmana Pavla Astakhova študovali a žijú na západe.  Rodina poslanca dumy Nikolaja Valujeva žije v Španielsku. Evgenia, dcéra predsedu dumy Borisa Gryzlova žije v Estónsku. Igor Lebedev, syn poslanca a podpredsedu dumy Vladimíra Zhirinovského si zmenil meno na David Garcia a žije v Španielsku. Alyona Minkovská, dcéra poslankyne Iriny Rodninovej vyštudovala univerzitu a žije v USA. Jej matka žila v USA 10 rokov. Victoria Mikhelsonová, dcéra oligarchu Leonida Mikhelsona. Victoria vyštudovala univerzitu v USA , kde žije aj pracuje.  Diana Manasir, dcéra ropného magnáta Ziyada Manasira vyštudovala školu v Anglicku, kde žije doposiaľ.  Ksenia Frank a Natalya Browning sú dcérami oligarchu Gennadija Timčenka. Frank má Fínske občianstvo a žije vo Švajčiarsku a Browning študuje v Anglicku. Pavel Khodorkovsky, syn oligarchu a najbohatšieho Rusa Michaila Chodorkovského študoval vo Švajčiarsku a USA, od roku 2003 žije s rodinou v USA.  Kira Plastinina, dcéra spolumajiteľa potravinárskej spoločnosti Wimm-Bill-Dann a obchodnej značky KiraPlastinina Sergeja Plastinina. Vyštudovala a žije v USA. Anna Anisimova, dcéra majiteľa spoločnosti Coalco a Gazmetall Vasilija Anisimova. Od roku 1991 žije v USA. Evgeny Lebedev, je synom oligarchu Alexandra Lebedeva. Žije vo Veľkej Británii a je členom britského parlamentu.  Elsina Khayrova, dcéra poslanca dumy Rinata Khajrova, žije s deťmi vo Veľkej Británii.  Elena a Olga Luzhkov, dcéry bývalého moskovského primátora Jurija Luzhkova a najbohatšej Rusky Yeleny Baturinovej žijú aj s matkou v Londýne.  Sonia Plotnikova, dcéra Vladimíra Plotnikova, poslanca a podpredsedu Dumy. Žije v v Dubaji. Irina Wekselberg, dcéra oligarchu Viktora žila v USA. Jeho syn Alexander tam žije stále.  Jekaterina Rybolovleva, dcéra oligarchu Dmitryho Rybolovleva žije striedavo vo Švajčiarsku, Monaku či USA.