Právo

Značný spoločenský ohlas získal prípad hasiča, ktorý  pri ceste na zásah prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 64km/hod. a polícia mu udelila pokutu 800,- eur.   Hasič Jozef je členom Dobrovoľného hasičského zboru obce Veľké Kostoľany, na pozícii strojník – vodič. Z tohto dôvodu musí pravidelne absolvovať kondičné jazdy, musí mať potvrdenie o zdravotnej i psychickej spôsobilosti vodiča. Je dobrovoľným hasičom takmer 25 rokov a nikdy nespáchal žiaden priestupok.  Skutkový stav: Dňa 20.07.2019 bol hasičskej jednotke vyhlásený poplach z dôvodu požiaru. DHZO Veľké Kostoľany je v kategórii A, čo znamená, že je povinný vykonať výjazd techniky do 10 min. od vyhlásenia poplachu a z tohto dôvodu je aj prvovýjazdovou jednotkou, ktorá často operuje sama, bez účasti profesionálnych hasičov, tak ako v tomto prípade, kedy profesionálni hasiči boli nasedení na inom mieste.   Po vyhlásení poplachu o 15:02 hod. sa Jozef ponáhľal do požiarnej zbrojnice, aby mohol ako vodič, vykonať výjazd na miesto požiaru. Cestou však prekročil maximálnu povolenú rýchlosť a o 15:05 hod. bol zastavený hliadkou polície a napokon mu bola uložená bloková pokuta vo výške 800,- eur.  Išlo pritom o „klasické“ meranie rýchlosti pri vjazde do obce na rovinke.  Policajti pochybili: Nemožno spochybniť, že Jozef porušil dopravné predpisy a objektívne spáchal dopravný priestupok. Rovnako však zásadne pochybili aj policajti, ktorí Jozefa zastavili a to z nasledovných dôvodov.  1. Výška uloženej pokuty Pokuta za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti je v rámci blokového konania najvyššia možná. Sankcia je tak síce v rámci zákonnej sadzby, avšak policajti sa pri jej ukladaní dôsledne neriadili zákonom o priestupkoch č. 372/1990 Z.z., ktorý napr. v § 12 ods. 1 stanovuje: „Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.“ Z uvedeného je zrejmé, že policajti žiadnym spôsobom nevyhodnotili:následky priestupku – tie fakticky nenastali žiadne, nakoľko nedošlo k nehode ani ku škodeokolnosti, za ktorých bol spáchaný – motiváciou priestupku bol dobrý úmysel pohnútky – snaha o nezištnú pomoc spoločnosti v čase jej ohrozenia osobu páchateľa – čestný a svedomitý občan, ktorý nikdy predtým zákon neporušil. Má zdravotné a psychologické vyšetrenie na vedenie nákladných vozidiel, vozidiel s právom prednostnej jazdy, vodičský preukaz na nákladné vozidlá.  Tieto skutočnosti nebezpečnosť priestupku nevylučujú, ale výrazným spôsobom ju znižujú, nakoľko ide o trénovaného vodiča. Samozrejme, ak by Jozef dopravnú nehodu svojou nezodpovednou jazdou spôsobil, tak ponesie za ňu plnú zodpovednosť. Taktiež by bolo vhodné, aby sa policajti zamerali na § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch, podľa ktorého „Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.“ a zvážili takýto procesný postup.  Skutočne si ťažko možno predstaviť ukážkovejší prípad priestupku, kedy by sa sankcia mala pohybovať na spodnej hranici sadzby. Tým, že mu policajti uložili pokutu v maximálnej možnej výške, tak jeho konanie dali fakticky do roviny s cestným pirátom – napr.  s vodičom, ktorý v obci prekročil rýchlosť pri nelegálnom závode v obci, pri jazde sa natáča na mobilný telefón, či šoféruje pod vplyvom alkoholu. Pri uloženej pokute v tomto prípade absentuje akákoľvek individualizácia sankcie. Pravdou však je, že Jozef nemal s uložením blokovej pokuty súhlasiť, avšak bol z celej situácie natoľko v strese, že sa policajtom podvolil.  2. Zmarenie účasti hasiča na zásahu Problematickejším než absolútne neprimeraná výška uloženej pokuty sa javí zdržanie Jozefa policajtmi do tej miery, že tento sa nestihol zúčastniť na výjazde hasičov. Jozef pritom vykonáva funkciu vodiča a ak by do zbrojnice nedorazil aj iný vodič, tak by hasičská technika nevyrazila vôbec. Absolútne nepochopiteľné je konanie policajtov, ktorí ignorovali Jozefove žiadosti, aby si jeho údaje opísali a pustili ho na hasičský zásah. Policajtom taktiež ukázal hasičský odev, správu v mobilnom telefóne o vyhlásení poplachu atď. Uvedené tiež konštatovala správa hasičov o zásahu, v ktorej sa konštatuje, že „Službukonajúci príslušníci PZ neprejavili záujem o overenie opodstatnenosti výjazdu a ani mu až do vybavenia formalít nedovolili pokračovať v jazde.“  Nazdávam sa, že nebolo správne ani zákonné, aby v dôsledku dopravného priestupku policajti zdržali či dokonca zmarili výjazd hasičskej jednotky k požiaru. Údaje vodiča si mohli zapísať a priestupok následne prejednať v správnom konaní a vodičovi bezodkladne umožniť pokračovať k zásahu. Naopak, vhodným by bolo konanie policajtov, ktorí by vozidlo Jozefa so zapnutými majákmi sprevádzali na hasičskú zbrojnicu. Svojím konaním policajti postupovali v rozpore so zásadou primeranosti a zdržanlivosti v zmysle § 8 ods.  1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore podľa ktorého „Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister.“ Taktiež nekonali podľa čl. 8 Etického kódexu policajta, ktorý stanovuje, že „Správanie policajta voči občanom je transparentné. Policajt prejavuje slušnosť, rešpekt, taktnosť a ohľaduplnosť voči všetkým osobám bez rozdielu.“ Nebolo však slušným správaním, keď policajti na žiadosti a prosby Jozefa, aby ho nechali pokračovať k zásahu reagovali povýšenecky a s posmeškami napr. že preukaz na VZR má dnes už každý kamionista, že nebudú skúmať reálnosť jeho výjazdu, že či si stále myslí, že výjazd stihne, atď.  3. Odmietnutie polície priestupok riadne objasniť Absolútne zarážajúcou je však oficiálna reakcia polície na FB: „Policajti sa denno-denne stretávajú s rôznymi výhovorkami vodičov a nie je v ich silách overiť pravdivosť každej z nich.“ Uvedené znamená, že polícia protizákonne nezisťuje skutkový stav veci a len mechanicky pristupuje k ukladaniu pokút. Predstavme si analogickú situáciu, kedy by sudca odsudzoval ľudí bez toho, aby dôsledne zistil ich vinu s tým, že nie je v jeho silách overovať si obhajobu každého z obžalovaných.  Polícia fakticky konštatuje, že rezignovala na objasňovanie dopravných priestupkov, napr. na overenie si pravdivosti „výhovorky“ Jozefa, i keď policajtom túto preukázal a nebolo by žiadnym problémom zo strany policajtov si cez vysielačku overiť existenciu požiaru, či s Jozefom ísť priamo na hasičskú zbrojnicu. Je pritom bežné, že policajti vodiča, ktorý prekročí rýchlosť z vážneho dôvodu sprevádzajú do jeho cieľa a od pokuty upustia celkom. Nie nezaujímavým by však bolo posúdenie konania policajtov v zmysle Trestného zákona, ktorí zabránením účasti hasiča na likvidácii požiaru mohli sťažiť odvrátenie všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti v zmysle § 285 Tr. zák.: „Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo,

Povinnosť hasiča zachovávať mlčanlivosť je verejnosti menej známa skutočnosť.  Všeobecná definícia hasičského tajomstva je uvedená v § 70 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi: Povinnosť mlčanlivosti  (1) Osoby poverené plnením úloh na úseku ochrany pred požiarmi sú povinné zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré vo všeobecnom záujme alebo v záujme zúčastnených osôb majú zostať utajené pred nepovolanými osobami. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po splnení úlohy alebo po skončení pracovného pomeru tri roky.  (2) O oslobodení od mlčanlivosti a jeho rozsahu rozhoduje  Uvedená povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje na osoby poverené plnením úloh na úseku ochrany pred požiarmi, čo môže byť zamestnanec obce, člen dobrovoľného hasičského zboru atď. Povinnosť mlčanlivosti je však daná len v dvoch prípadoch – ide o skutočnosti, ktoré vo všeobecnom záujme alebo v záujme zúčastnených osôb majú zostať utajené pred nepovolanými osobami. Uvedená povinnosť mlčanlivosti je časovo ohraničená a to na dobu troch rokov po splnení úlohy alebo po skončení pracovného pomeru.  Oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti môže povinnú osobu prezident Prezídia Hasičského a záchranného zboru resp. riaditeľ krajského riaditeľstva v prípade príslušníkov HaZZ, konateľ právnickej osoby, ak ide o osoby poverené plnením úloh na úseku ochrany pred požiarmi a napokon starosta obce, ak ide o osoby poverené obcou plnením úloh na úseku ochrany pred požiarmi.  V prípade príslušníkov HaZZ je však potrebné uviesť, že títo by mali zásadne postupovať podľa vlastnej právnej úpravy a to podľa zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore.   Špeciálna úprava hasičského tajomstva, vzťahujúca sa len na príslušníkov HaZZ je v zmysle § 69 ods. 3 písm. c/ zák. č. 315/2001 Z.z.  definovaná nasledovne: „Príslušník Hasičského a záchranného zboru je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim služobného úradu, a to aj po skončení služobného pomeru; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti“  Z uvedeného je zrejmé, že povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje len na skutočnosti, o ktorých sa príslušník dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Táto povinnosť je časovo neohraničená a trvá počas celej doby služobného pomeru ako aj po jeho skončení.  Zákonné výnimky z povinnosti mlčanlivosti sa vzťahujú na situáciu, kedy je príslušník od povinnosti mlčanlivosti zbavený vedúcim služobného úradu a rovnako aj na prípad oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.  Podľa § 3 zák. č. 583/2008 Z.z. prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti je kriminalitou konanie, ktoré je trestným činom a inou protispoločenskou činnosťou konanie, ktoré je priestupkom alebo iným správnym deliktom; za inú protispoločenskú činnosť sa považuje aj konanie, ktoré nie je priestupkom alebo iným správnym deliktom, ale pôsobí negatívne na spoločnosť.