Stupava

Dňa 15.03.2025 sa v priestoroch Mestského úradu Stupava konala Výročná členská schôdza DHZ Stupava. Okrem členov DHZ sa na schôdzi zúčastnili aj primátor mesta Stupava  Mgr. Peter Novisedlák, MBA či delegátka ÚzO DPO SR Malacky Ing. arch. Katarína Velschmidt, PhD.  Na schôdzi sa v zmysle programu prerokovali a schválili rôzne body ako informovanie o hospodárení s finančnými prostriedkami, plán činnosti na rok 2025 atď. Zásadným bodom bola správa o činnosti zboru v roku 2024, ktorá rekapitulovala činnosť zboru v minulom roku. Počet zásahov zboru bol mimoriadne vysoký a to až 127 výjazdov. Pre porovnanie v roku 2023 zbor vykonal 78 zásahov. Najťažšou výzvou pre zbor boli jeho zásahy pri povodniach v septembri 2024. Išlo skutočne o náročné zásahy, vzhľadom na vyhlásený 3. stupeň povodňovej aktivity, pričom počas 8 dní bolo nasadených súčasne od 3 do 18 členov zboru, ktorí odpracovali spolu niekoľko stoviek osobohodín. Celkovo sa na zásahoch zúčastnilo 22 členov zboru. Nepochybne najpríjemnejším bodom schôdze bolo ocenenie členov zboru, ktorí zasahovali pri povodniach. DHZM Stupava bol v meste nasadený ako jediný a vykonával široké spektrum činností od zabezpečovaní evakuácie, záchrany osôb a majetku, až po monitorovanie rizikových oblastí a odstraňovaní následkov povodní.  Primátor mesta Stupava vo svojom prejave poďakoval dobrovoľným hasičom za ich nasadenie počas povodní: „Stojím tu pred vami s úctou a vďačnosťou za vašu obetavosť a odvahu. Vzhľadom na rozsah situácie a neprítomnosť profesionálnych hasičských zložiek z Bratislavy či Malaciek, ktorí boli dislokovaní na rieke Morava, bol DHZ Stupava jedinou možnosťou, ktorá mohla mestu poskytnúť hasičské záchranné práce. Boli ste jediní hasiči, na ktorých sme sa mohli skutočne spoľahnúť, nesklamali ste a bez vás by boli škody a následky povodní oveľa väčšie. Naša vďačnosť je o to väčšia, že ste všetko robili bez nároku na honorár, vo svojom voľnom čase. Nech je toto ocenenie pre Vás pamiatkou a spomienkou na čas, keď sme spolu stáli proti živlu a zvládli sme to.“ Práve za činnosť a nasadenie členov zboru počas 14. až 16. septembra 2024, teda najkritickejších dní povodní boli títo ocenení primátorom mesta, ktorý im odovzdal unikátne ďakovné kovové plakety s motívom obrazu „Svetlo nádeje“ od uznávaného stupavského maliara Milana Bartoňa.  Na plakete je vyobrazený erb mesta spolu s nápisom: „Ďakujeme za vašu obetavosť.“ Zároveň každý z ocenených hasičov obdržal aj pamätný ďakovný list s kópiou obrazu, ktorý bol podpísaný autorom diela. Na pamätnom liste sa uvádza: „Primátor mesta Stupava s úctou udeľuje ďakovnú plaketu za výnimočné nasadenie, obetavosť a zásluhy pri zvládaní povodní v dňoch 14. – 16. septembra 2024, ktoré zasiahli naše mesto. S vďakou za Vašu neoceniteľnú pomoc.“  Nikto z hasičov svoje poslanie nevykonáva kvôli akejkoľvek odmene, no symbolické poďakovanie za ich činnosť v prospech blížnych vždy poteší a dodá pocit zmysluplnosti tejto aktivity. Dobrovoľní hasiči aj počas povodní splnili svoje úlohy a poslanie a sú pripravení aj na ďalšie výzvy, ktoré prinesie budúcnosť.  JUDr. Adam Puškár, člen DHZ Stupava Foto: Peter Kubička

V polovici septembra 2024 zasiahli silné povodne okresy západného Slovenska a obzvlášť regióny Záhoria. Okrem príslušníkov HaZZ a členov DHZO boli nasadení policajti, colníci, vojaci a mnoho dobrovoľníkov. Zasahujúci hasiči si však nemohli nevšimnúť pomerne veľkú nepripravenosť obyvateľstva na túto živelnú pohromu, pričom meteorológovia v médiách ľudí varovali s dostatočným – niekoľkodňovým predstihom. Vo chvíľach kulminácie povodní sa začali v každej obci ozývať desiatky až stovky ľudí, napr. len v Stupave ich bolo vyše 300, žiadajúcich od hasičov dodávku ideálne naplnených vriec s pieskom, nakoľko sa hladina vody nebezpečne približuje k prahom ich domovov atď. Treba si naozaj uvedomiť, že napriek enormnej snahe nie je v silách hasičských jednotiek uspokojiť takéto potreby obyvateľstva a to najmä nie v čase vyhláseného tretieho stupňa povodňovej aktivity, keďže prioritu majú záchrana životov a zdravia osôb a až potom ochrana majetku. Uvedený problém sa opakoval vo viacerých okresoch ale aj v ČR, kde Hasičský a záchranný zbor musel dokonca zverejniť oznam, aby občania neblokovali tiesňové linky žiadosťami o vrecia s pieskom, nakoľko hasiči tento materiál neposkytujú[1],.  Ochrana svojho majetku je prvoradou úlohou vlastníka. Následne rodiny, komunity, obce a až napokon v prípade nemožnosti jeho ochrany inými prostriedkami silami hasičských jednotiek. Naozaj nemusí byť náročné si v predstihu v stavebninách zakúpiť vrecia a tieto naplniť pieskom, prípadne na zaplavenej ulici rukou odstrániť z poklopu kanála listy a iné nečistoty a tento obratom sfunkčniť. Počas povodní mnohí obyvatelia iniciatívne začali tieto poklopy na cestách čistiť čím výrazne zlepšili kritickú situáciu či dobrovoľne pomáhali pri plnení vriec s pieskom aj pre ostatných obyvateľov i pri mnohých ďalších aktivitách.    Vlastníctvo nie sú len práva vlastníka ale aj jeho povinnosti, pričom medzi základné povinnosti vlastníka patri chrániť svoj majetok. Vlastníctvo zaväzuje [2],je ústavný princíp, ktorý bol prirodzene základnou súčasťou vlastníckeho práva od nepamäti. Je len samozrejmé, že k vlastníctvu sa musia viazať aj určité povinnosti.    Všeobecnú preventívnu povinnosť odvrátiť hroziacu škodu ustanovuje ďalej Občiansky zákonník, v ktorom sa uvádza, že Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia [3],. Táto povinnosť sa samozrejme týka aj škody na majetku, pričom v prípade povodní je týmto zákrokom napr. zabezpečenie si vriec s pieskom a ich umiestnenie pred vstupy do nehnuteľnosti. Osobitnú povinnosť ochrany nielen svojho majetku majú vlastníci nehnuteľností, umiestnených v záplavovom území vodného toku.  Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je v inundačnom území, je povinný vykonať opatrenia na zamedzenie alebo zmiernenie nebezpečenstva povodne alebo škodlivých následkov povodne na ochranu života, zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskej činnosti pred povodňami[4],. Hasiči sú samozrejme pripravení a ochotní pomáhať, ale nie je v ich silách reagovať na požiadavky desiatok až stoviek volajúcich v priebehu krátkeho času, keďže aj ich sily a prostriedky sú obmedzené. Takže majme na pamäti, že ochrana majetku je v rámci jeho možností prvoradou povinnosťou každého vlastníka tohto majetku a až potom ďalších subjektov, alebo ako hovorí ľudová múdrosť pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže.  Stále totiž platí, že vlastníctvo zaväzuje. [1] Oznam Hasičského záchranného zboru ČR na sociálnej sieti Facebook zo dňa 13.09.2024 [2], Čl. 20 ods. 3 Ústavy SR [3], § 417 ods. 1 OZ [4] § 37 ods. 1 zák. č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami

Chodník je komunikácia určená pre chodcov a iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú, až na výnimky, chodník používať 1. Parkovanie vozidiel na chodníku preto vyžaduje splnenie prísnych zákonných podmienok. Je však každodennou realitou, že na chodníku na Hlavnej ulici v Stupave smerom do Malaciek pravidelne parkujú motorové vozidlá, pričom toto konanie je protizákonné a sankcionovateľné. Pravidlo, podľa ktorého možno na chodníku parkovať, ak ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m, sa však v tomto prípade nepoužije, pretože takéto parkovanie nie je možné v situácii, keď je na ceste umiestená značka zákaz zastavenia a ani v prípade pešej zóny, v ktorej je státie vozidiel zakázané a uvedený chodník sa nachádza práve v pešej zóne, i keď táto nie je označená optimálnym spôsobom. Pri rozsiahlom požiari v Stupave v noci dňa 09.04.2021 bolo počas zásahu potrebné dopĺňať vodu a to jednak stupavskými hasičmi ale aj ďalšími zasahujúcimi hasičskými jednotkami. Žiaľ, bolo zistené, že jeden nedisciplinovaný vodič zaparkoval svoje vozidlo priamo pri hydrante pred hotelom Eminent a značne tým sťažil dopĺňanie vody, pričom odstránenie tohto vozidla musela bezodkladne riešiť polícia. Zásadnou je aj tá skutočnosť, že napr. len Dobrovoľný hasičský zbor mesta Stupava mal v roku 2020 celkom 26 výjazdov k požiarom, pričom voda sa dopĺňa počas jedného zásahu aj viacnásobne a na zásahu je pravidelne nasadzovaných viacero jednotiek, z ktorých každá si nezriedka vodu musí dopĺňať počas zásahu opakovane. Pravdepodobnosť, že hydranty v meste budú musieť byť použité je preto vysoká a k ich využitiu dochádza pravidelne. Je dôležité mať na pamäti, že v blízkosti hydrantov platí de facto zákaz zastavenia, aj keď tento nie je priamo upravený v dopravných predpisoch ale v § 14 ods. 2 písm. e/ zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi a to nasledovne: „Fyzická osoba nesmie poškodzovať, zneužívať alebo sťažovať prístup k požiarnym zariadeniam alebo k vecným prostriedkom na ochranu pred požiarmi a k uzáverom rozvodných zariadení, najmä elektrickej energie, plynu alebo vody.„ Za spáchanie takéhoto priestupku možno páchateľovi uložiť pokutu až do 165,- eur.  Vážnejším následkom parkovania v blízkosti hydrantu než uloženie pokuty je možnosť spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti v zmysle § 285 ods. 1 Trestného zákona: „Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo, alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“ Ak takéto konanie spôsobí vážny následok, tak páchateľovi hrozí trest odňatia slobody až na 10 rokov.  Vodič vozidla na fotografii svojím nezodpovedným parkovaním tak spáchal nie len priestupok na úseku ochrany pred požiarmi tým, že sťažil prístup k požiarnemu zariadeniu, ale aj priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že vozidlo zaparkoval na chodníku v pešej zóne  2 a zároveň aj na verejnej zeleni  3 a súčasne aj na chodníku priľahlom vozovke, kde je umiestnená značka zákaz zastavenia a státia  4. Bohužiaľ je nutné konštatovať, že vodiči svoje vozidlá parkujú v blízkosti tohto hydrantu denne, zrejme si neuvedomujúc viacnásobnú protiprávnosť, resp. možnú trestnosť, tohto konania. Treba mať na zreteli, že chodník je komunikácia určená primárne pre chodcov a nie ostatných účastníkov cestnej premávky, preto nie je v zásade zákonné na ňom parkovať motorové vozidlá, rovnako ako ich parkovať na verejnej zeleni. Absolútne nezákonné, nezodpovedné a nebezpečné je však parkovanie vozidiel v blízkosti požiarnych hydrantov a či už na chodníku alebo na vozovke, pretože takýmto konaním vodič ohrozuje nie len svoj život, zdravie a majetok ale aj všetkých ostatných obyvateľov mesta. JUDr. Adam Puškár, advokát a člen DHZM Stupava 1 § 2 ods. 2 písm. g/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke „Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie chodníkom komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom.“ 2 § 59 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke„V obytnej zóne a pešej zóne je státie motorových  vozidiel zakázané, ak dopravnou značkou nie je určené inak.“ 3 § 25 ods. 1 písm. s/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke „Vodič nesmie zastaviť a stáť  na cestnej zeleni a verejnej zeleni, na ostrovčekoch a deliacich pásoch, ak to nie je dovolené dopravnou  značkou.“ 4 bod 45. vyhlášky MV SR č. 30/2020 Z. z.„Značka zakazuje zastavenie a státie. Zákaz platí aj na priľahlý chodník.“